BRATISLAVA 12. septembra (SITA) - Predstavitelia Občianskeho združenia (OZ) Kremnica nad zlato sú presvedčení, že plánovaná ťažba zlata spoločnosťou Kremnica Gold (KG), ktorá je dcérskou spoločnosťou kanadskej firmy Tournigan Gold Corporation, je pre štát ekonomicky nevýhodná. "Ide o problém súčasnej právnej úpravy banského zákona, ktorý zvýhodňuje ťažobné firmy na úkor štátu a práv jeho občanov," konštatovala
Zuzana Balážová z OZ Kremnica nad zlato. Obyvatelia Kremnice sa obávajú, že povrchová ťažba zlata v lokalite Šturec povedie k poškodeniu životného prostredia mesta a okolitých obcí a zničí perspektívu rozvoja ekologického cestovného ruchu.
Ako uviedla Balážová, ťažbu treba vnímať ako spoločný podnik SR a ťažiara. Na pondelkovom stretnutí s podpredsedom vlády SR Dušanom Čaplovičom ho predstavitelia OZ informovali, že hoci je nerastné bohatstvo vlastníctvom SR, štát by na plánovanej ťažbe získal len 500 miliónov korún, pričom zisk ťažobnej spoločnosti by predstavoval až 10 miliárd Sk. "Štát však do tohto projektu vkladá hodnotu nerastu vo výške 18 miliárd korún a firma investície vo výške 2,4 miliardy Sk. Predpokladaný zisk by v tomto prípade mal byť približne 9,3 miliardy korún v prospech Slovenska a 1,2 miliardy Sk pre ťažobné spoločnosti," vysvetlila Balážová. Podľa nej je problémom ťažba zvyškového zlata, ktorá pri obojstranne spravodlivých podmienkach bola pre ťažobnú firmu finančne nezaujímavá.
OZ Kremnica nad zlato pošle v najbližších dňoch protestný list predsedovi kanadskej vlády a ministrovi zahraničných vecí Kanady a SR. "Chceme v ňom upozorniť na aktivity v prospech ťažby kanadského chargé d´affaires Johna H. Broadbenta, ktorý v propagačnom materiáli ťažobnej spoločnosti presviedča občanov Kremnice a okolia, že kanadský ťažobný priemysel je spoločensky zodpovedný a nevytvára záťaž pre životné prostredie," konštatoval Ľuboš Kürthy z OZ.
Správa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR o hodnotení vplyvu na životné prostredie by mala byť uverejnená v druhej polovici budúceho roka. "Potom celá vec prejde na banský úrad, ktorý vydá alebo nevydá rozhodnutie, či sa v Kremnici a za akých podmienok bude ťažiť zlato," uviedol Roman Havlíček z OZ Kremnica nad zlato. Kyanidová ťažba zlata je podľa environmentalistov mimoriadne riziková. Známe sú viaceré havárie, pri ktorých kyanid používaný pri získavaní zlata unikol a spôsobil veľké škody na životnom prostredí. Jednou z najznámejších je havária z roku 2000 v lokalite Baia Mare na severe Rumunska, keď únik kyanidu spôsobil ekologickú katastrofu a ničivé následky havárie bolo možné sledovať na 600 kilometrovom úseku riek Somes, Tisa a Dunaj.
