BRATISLAVA 13. septembra (SITA) - Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si katolícka cirkev pripomenie v piatok 15. septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú cirkev ho ustanovil ako sviatok pápež Benedikt XIII. v roku 1727. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie sa stal šaštínsky chrám, ktorého dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu v roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej).
Číslo sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal jeho ťažkú budúcnosť a aj to, že "jej vlastnú dušu prenikne meč". Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bolo pre Máriu, keď sa 12-ročný Ježiš stratil pri púti v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu.
Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti. Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že "ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna".
