Štefan Harabin (vpravo) a Miroslav Karabín súperili v roku 2003 o post predsedu Najvyššieho súdu. Súdna rada zvolila Karabína. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Na ministerstve spravodlivosti sa opakuje história. Po troch rokoch sa opäť začína hovoriť o napätí vo vzťahoch medzi ministrom Štefanom Harabinom a predsedom Najvyššieho súdu Milanom Karabínom.
Šéf Najvyššieho súdu napríklad odmietol spolupracovať s ministerskou kontrolou, ktorá súvisela s preverovaním straty majetku na Najvyššom súde takmer za dva milióny.
Podľa ministerstva spravodlivosti porušuje Karabín svojím odmietnutím kontrolórov zákon. Hovorca rezortu Michal Jurči tvrdí, že predseda súdu s nimi odmietol spolupracovať. Za odmietnutie pritom hrozí podľa zákona pokuta do výšky 20-tisíc korún. "Ministerstvo zvažuje ďalšie právne kroky v zmysle zákona," hovorí Jurči. Kontrolóri žiadali okrem iného aj spisy troch pracovníčok, ktoré Najvyšší súd prepustil v súvislosti s údajnou stratou majetku. Proti tomuto prepusteniu sa odvolali a obrátili sa na viaceré inštitúcie vrátane ministerstva spravodlivosti.
Riaditeľka kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Eva Rupcová odmieta obvinenia, že by Karabín s kontrolórmi nespolupracoval. Prijal ich a vysvetlil im svoj postoj k nadriadenej kontrole. "Predovšetkým k okolnostiam, ktoré viedli k jej nariadeniu a najmä spôsobu, akým sa mala uskutočniť," povedala. Zdôraznila, že Karabín trvá na názore, že ministerstvo spravodlivosti nie je nadriadeným služobným úradom Najvyššiemu súdu. Kompetenciu kontrolovať dodržiavanie zákona o štátnej službe po zaniknutom Úrade pre štátnu službu podľa nej prevzalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho hovorkyňa to však odmietla.
Právnik Radoslav Procházka, ktorý donedávna bol na ministerstve ako zástupca Slovenska pred súdmi Európskych spoločenstiev, hovorí, že zvolením Karabína za šéfa Najvyššieho súdu v roku 2003 sa do vyostrených vzťahov medzi ministerstvom a vedením Najvyššieho súdu vniesla korektnosť. "Je na škodu veci, ak teraz, keď sú na oboch postoch sudcovia, opäť nastane narušenie týchto vzťahov." Myslí si, že ak sú vzťahy narušené, oslabuje to úsilie pokračovať v ďalšej reforme súdnictva.
(vev)
Spory v minulosti
Spory medzi ministrom a predsedom Najvyššieho súdu boli už v minulosti.
Najskôr počas ministrovania Jána Čarnogurského a pokračovali aj príchodom jeho nástupcu Daniela Lipšica. Na čele súdu bol v tom čase Štefan Harabin, ktorý mu predsedal do februára 2003. Po siedmich mesiacoch a až na štvrtý pokus sa Súdnej rade nakoniec podarilo namiesto neho zvoliť Miroslava Karabína.
Karbín Najvyššiemu súdu šéfoval už v rokoch 1996 a 1997. Oficiálne sa funkcie vzdal zo zdravotných dôvodov. Podľa medializovaných informácií však odišiel, lebo odmietal narastajúci tlak vtedajšej vlády na rozhodovanie súdu.
Karabín sa v roku 2003 postu ujal s ambíciou ukončiť vojnu na súde, ktorá sa medzi sudcami rozpútala počas Harabinovho predsedníctva. Hoci odborníci jeho zvolenie privítala, niektorí sudcovia mu vyčítajú, že práve on spravil v roku 1998 z Harabina predsedu trestného kolégia Najvyššieho súdu. (vev)
