BRATISLAVA 14. septembra (SITA) - V Budapešti v Dóme sv. Štefana budú v sobotu blahorečiť sestru Sáru Salkaháziovú, ktorá pochádzala zo Slovenska. Svätý Otec Benedikt XVI. podpísal dekrét o jej blahorečení v máji.
Sestra Sára sa narodila 11. mája 1899. Školské vzdelanie až po dosiahnutie učiteľského diplomu absolvovala v Košiciach. Ako učiteľka pôsobila jeden rok. Neskôr pracovala ako kníhviazačka a od roku 1919 začala prispievať do rôznych maďarských periodík v Československu. Ešte v tom istom roku sa stala členkou Československej únie novinárov. Ako žurnalistka začala aj literárne tvoriť.
V roku 1927 začala pôsobiť v Košiciach Spoločnosť sociálnych sestier, jej prvou činnosťou bolo organizovanie sociálnych kurzov. Na jednom z nich sa zúčastnila aj Sára a tak čoraz bližšie spoznávala poslanie sociálnych sestier. To jej pomohlo utvrdiť sa v duchovnom povolaní. Prihlášku do Spoločnosti sociálnych sestier podala v roku 1928. Zakrátko nastúpila do noviciátu v Szegvári a prvé sľuby zložila na Turíce v roku 1930.
Poslanie sociálnej sestry vykonávala v Košiciach a neskôr v Komárne, kde organizovala charitu, viedla kuchyňu pre deti, vyučovala náboženstvo ako katechétka, redigovala časopis Katolícka žena (Katolikus Nö), bola zodpovedná za útulok pre núdznych. V spolupráci s Lujzou Esterházyovou organizovali Združenie katolíckych žien a sestra Sára bola do roku 1937 vedúcou celoštátnej organizácie združenia. V roku 1934 odišla z Košíc do Budapešti.
Večné sľuby zložila na Turíce v roku 1940. Od februára 1941 sa stala celokrajinskou vedúcou Zväzu katolíckych žien a dievčat a redaktorkou časopisu tohto hnutia. V Budapešti založila päť domovov pre katolícke ženy. Organizovala pre ne študijné a duchovné dni. Začala budovať prvú univerzitu maďarských pracujúcich žien.
V decembri 1944 obkľúčili vojaci Robotnícky ženský domov v Budapešti, ktorý viedla sestra Sára. Pátrali po Židoch a zaistili štyri podozrivé osoby. Sestra Sára práve nebola v dome, prišla až na koniec akcie. Mohla sa zachrániť, ale neurobila to. Obetovala svoj život za záchranu sestier a prenasledovaných. Ako zodpovednú vedúcu domu ju odvliekli a podľa očitého svedka ešte v ten istý večer zastrelili. Sociálne sestry dokázali nemalú odvahu pri záchrane prenasledovaných. Okolo tisíc osôb im vďačí za záchranu života, približne sto z nich sestre Sáre. Svätá stolica v januári 1997 dala súhlas na začatie procesu blahorečenia Sáry Salkaháziovej.
Svojrázny dar pri príležitosti blahorečenia sestry Sáry Salkaháziovej venuje Spoločnosti sociálnych sestier známy zemplínsky ikonopisec a maliar Vladimír Seman. „Som gréckokatolík a v našom obrade je tradíciou, že svätci, povýšení na oltár, sú znázornení na ikonách. Touto ikonou som chcel zdôrazniť spolupatričnosť kresťanov rôznych obradov a národností. Považujem to za veľmi dôležité práve teraz, keď by sme my všetci mali hľadať to dobré a hodnotné, čo nás spája s našimi južnými susedmi. Je mojím želaním, aby sa táto ikona stala symbolom zmierenia slovenského a maďarského národa," uviedol Seman.
Súčasťou ikony je silueta košického Dómu sv. Alžbety, vpravo Dóm sv. Štefana v Budapešti. Krédo sestry Sáry po stranách lemujú dva symboly. Holubica, ako symbol Spoločnosti sociálnych sestier a most, pod ktorým bola sestra Sára zastrelená. Zaujímavosťou je, že sestra Sára nemá na ikone okuliare. Na ikonách sú totiž svätci – v duchu východnej kresťanskej tradície- znázornení vo svojom nebeskom, „oslávenom tele“ bez chorôb a telesných nedostatkov.
