Bratislava 18. septembra (TASR) - Prijatie európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie je cieľom návrhu, ktorý schválila Európska komisia začiatkom septembra. Spoločný základ na opis kvalifikácií má pomôcť členským krajinám Európskej únie zamestnávateľom a jednotlivcom porovnať kvalifikácie v rozličných systémoch vzdelávania a odbornej prípravy.
Dosiaľ v EÚ platí v oblasti kvalifikácií len nariadenie o tzv. regulovaných profesiách, ktoré sa týka lekárov, veterinárov, zdravotných sestier, architektov, či právnikov. "Všetky ostatné všeobecné kvalifikácie nie sú pokryté. Týmto pomenujeme veľmi veľký ľudský a odborný priestor a potenciál. Považujem to za veľmi potrebné, nie je to len o vzdelávaní, je to o odbornej príprave, trhu práce, mobilite, o predpokladoch pre zlepšenie pomerov v Európe," uviedol dnes pre novinárov eurokomisár Ján Figeľ. Všeobecný kvalifikačný rámec by mal v únii aj viac otvoriť pracovný trh medzi štátmi a jednotlivými sektormi.
Základným prvkom kvalifikačného rámca je súbor ôsmich referenčných úrovní, ktoré opisujú, čo študent vie, chápe a dokáže spraviť - jeho "študijné výsledky" - bez ohľadu na systém, v ktorom danú kvalifikáciu získal.
Návrh predpokladá prijatie kvalifikačného rámca členskými štátmi do roku 2009, schváliť to však ešte musia predstavitelia členských krajín a Európsky parlament.
Európska komisia tento mesiac zároveň vyzvala členské štáty únie na zefektívnenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Aby sa dosiahli ciele stanovené v oblasti rastu a zamestnanosti, EÚ podľa komisie musí mať účinné a spravodlivé vzdelávacie systémy. K odporúčaniam patrí zvýšenie investovania do predškolskej výchovy či nezaraďovanie žiakov do jednotlivých vzdelávacích smerov v príliš ranom veku.
Za dôležité EK považuje zvýšenie investícií pre vyššie vzdelávanie z verejných a súkromných zdrojov vrátane školného v kombinácii s podporou určenou pre sociálne znevýhodnených študentov. Hoci sa vo všeobecnosti predpokladá, že bezplatné systémy vyššieho vzdelávania plne financované štátom zaručujú rovný prístup pre všetkých, podľa Figeľa to tak nie je. V skutočnosti to totiž môže viesť k prideľovaniu finančných prostriedkov od chudobných k bohatým, pretože výdavky tohto systému znášajú všetci platcovia daní vrátane osôb bez vyššieho vzdelania.
Pre dosiahnutie efektívnych a spravodlivých vzdelávacích systémov je tiež nutné vytvoriť tzv. kultúru hodnotenia. Pri rozhodovaní o investičných prioritách musia členské krajiny vedieť, čo sa v ich systémoch deje.
Slovensko má podľa Figeľa v oblasti vzdelávania veľký potenciál, ktorý však nie je dostatočne využitý. Z EÚ je napríklad SR vedúcou krajinou v miere ukončenia vyššieho stredného vzdelania u mladých ľudí, na druhej strane krajina veľmi zaostáva pri investíciách do vyššieho vzdelávania, výskumu a vývoja. "Treba zvýšiť investície, ale najprv zlepšiť investovanie do vyššieho vzdelávania, čo znamená modernizáciu a kompatibilizáciu s potrebným rozvojom, napríklad aj podporovaním podnikateľského vzdelávania," povedal.
