Podľa neho zavedenie tejto povinnosti síce spôsobí právne problémy, ale tie by sa mali vyriešiť, pretože opatrenie pomôže deťom.
Tvrdí, že úspešnosť opatrenia bude závisela od rodičov. Pri zavádzaní nultých ročníkov na základných školách sa stretával s výhradami rodičov, že ich deti sú takto diskriminované. "Treba pracovať s rodičmi, ak neuvidia výhody takéhoto opatrenia, tak ich nepresvedčíme, aby deti chodili do škôlky." Znevýhodneným deťom (deťom z chudobných rodín, deťom so zmyslovými alebo telesnými poruchami) by mali byť určené vyrovnávacie opatrenia, ktoré by boli zároveň motiváciou pre rodičov. Deťom by sa poskytovala strava, oblečenie, učebné pomôcky, zabezpečili by sa aktivity po vyučovaní a podobne. Zelina si myslí, že povinná škôlka nie je nevyhnutná pre všetky deti. Okrem iného by si vyžiadala rozšírenie priestorov materských škôl, čo by stálo veľa peňazí.
Povinný posledný ročník škôlky by chcel presadiť Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV). Predseda OZ PŠaV Ján Gašperan na tlačovej besede v pondelok povedal, že zmena by sa mala zahrnúť do nového zákona o výchove a vzdelávaní, pričom nevidí problém s ústavou. "Je to úloha pre právnikov. Keď bude treba, nech sa otvorí ústava." Podľa neho by táto zmena pomohla zvýšiť úspešnosť rómskych detí v prvom ročníku základnej školy. OZ PŠaV uvádza, že v prvom ročníku je 71,94 % rómskych žiakov neúspešných.
Ministerstvo školstva je však proti takejto zmene. Hovorkyňa rezortu Viera Trpišová uviedla, že "takéto riešenie by si vyžiadalo zásah do ústavy, a preto o ňom neuvažujú." Podľa Trpišovej sa rezort školstva bude komplexne zaoberať problematikou vzdelávania rómskej menšiny v rámci poradného tímu ministra, ktorý sa venuje národnostným menšinám.
