BRATISLAVA 20. septembra (SITA) - Úpravou voľby generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu (SRo) a generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) by sa dnes na rokovaní mala zaoberať vláda. Návrhy poslanca Národnej rady (NR) SR Dušana Jarjabka (Smer-SD) na zmenu zákonov o SRo a STV, ktoré menia najmä pravidlá volieb šéfov verejnoprávnych médií, predloží na rokovanie kabinetu minister kultúry Marek Maďarič. Ministerstvo kultúry odporúča vláde súhlasiť s návrhmi. Oba zhodne riešia voľbu generálneho riaditeľa a menovanie dočasných štatutárnych zástupcov na obdobie voľby šéfa verejnoprávneho média. Tiež hovoria o úrovni predkladaných projektov kandidátov na generálnych riaditeľov STV a SRo a navrhujú, aby kandidát nemohol byť členom iného orgánu verejnoprávneho média. Podľa Jarjabkových návrhov noviel by na post generálneho riaditeľa nemohli kandidovať členovia rád a dozorných komisií STV a SRo. Ak novely parlament schváli, mali by začať platiť už od 1. novembra.
Rozhlasová rada ako aj Rada STV by podľa Jarjabkovho návrhu mali voliť generálneho riaditeľa tak ako doteraz v 1. kole voľby aj v 2. kole voľby - najmenej dvojtretinovou väčšinou na základe verejného vypočutia. Zmena sa týka opakovaného hlasovania. To je súčasťou 2. kola voľby v prípade, že v prvom hlasovaní 2. kola nezíska žiaden kandidát minimálnych 10 z 15 hlasov. Na tom istom zasadnutí postúpia do opakovaného hlasovania tí kandidáti, ktorí získali aspoň šesť hlasov, teda najviac dvaja. Doteraz to mohli byť až traja kandidáti. Hlavnou zmenou však je, že v tomto hlasovaní by rady volili generálneho riaditeľa nadpolovičnou väčšinou. Na zvolenie by tak stačilo už len 8 z 15 hlasov všetkých členov rady. Nutnosť získať 10 z 15 hlasov aj v treťom hlasovaní skomplikovala nedávnu voľbu generálneho riaditeľa SRo, ktorého Rozhlasová rada zvolila po siedmich mesiacoch až v štvrtej voľbe.
Vláda sa dnes bude zaoberať aj novelou zákona o pobyte cudzincov. Podľa nej cudzinci, ktorí pochádzajú z krajín mimo Európskej únie a stali sa obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, budú môcť na Slovensku získať povolenie na 40-dňový tolerovaný pobyt. Také isté právo sa bude týkať aj cudzincov, ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo. Takýmto cudzincom sa poskytne lehota 40 dní, počas ktorej sa môžu rozhodnúť, či budú spolupracovať s príslušnými orgánmi pri odhaľovaní trestnej činnosti. V prípade spolupráce sa cudzincom umožní prístup na trh práce, pričom nebudú musieť žiadať o povolenie na zamestnanie. Na podnet Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov pôsobiaceho v Slovenskej republike sa novelou zákona o pobyte cudzincov rozšírila kategória cudzincov, ktorým policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt, ak si to vyžaduje rešpektovanie súkromného a rodinného života cudzinca. Cudzinec, ktorý má na území SR dieťa alebo životného partnera a nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na pobyt, bude môcť požiadať o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt. Jeho pobyt na území SR sa bude tolerovať v záujme rešpektovania jeho súkromného a rodinného života.
Kabinet tiež posúdi novelu zákona o azyle. Podľa nej cudzinci, ktorí nezískajú na Slovensku azyl, budú môcť získať tzv. doplnkovú ochranu. O poskytovaní doplnkovej ochrany bude rozhodovať ministerstvo vnútra. Rezort predpokladá, že doplnkovú ochranu by u nás mohlo v nasledujúcich dvoch rokoch získať asi 200 cudzincov. Poskytovať sa bude podľa návrhu novely na jeden rok, ale bude sa môcť predĺžiť. Cudzinec s doplnkovou ochranou bude povinný ministerstvu vnútra oznamovať vznik, zmenu alebo ukončenie pracovnoprávneho vzťahu. Udelením povolenia na trvalý pobyt alebo udelením azylu doplnková ochrana zanikne. Tento inštitút sa bude poskytovať aj manželskému partnerovi cudzinca, jeho deťom do 18 rokov, a ak je cudzinec mladší ako 18 rokov, aj jeho rodičom. Doplnkovú ochranu ministerstvo vnútra neposkytne cudzincovi, ktorý sa dopustil závažných trestných činov.
