Banská Bystrica 22. septembra (ČTK) - Trest povinných prác, ktorý môžu sudcovia ukladať od začiatku roka podľa nového Trestného zákona, dostali zatiaľ iba šiesti z celkového počtu 13.586 odsúdených. Vyplýva to zo štatistiky ministerstva spravodlivosti. Väčšina miest, ktoré oslovila ČTK, by pritom bola schopná nájsť pre prípadných vinníkov verejnoprospešnú prácu. Aj podľa sociológov má tento druh trestu svoje opodstatnenie.
"Trest povinných prác sa vzťahuje iba na skutky súdené podľa nového Trestného zákona. A tých bolo za prvý polrok 1884," spresnil hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči. Nízky podiel rozsudkov na trest povinnej práce je podľa neho spôsobený krátkym časom od doby platnosti nového zákona.
Sociologička Zuzana Kusá si myslí, že potrestanie prácou je účinné najmä vtedy, ak je naň odsúdená známa osobnosť a pracuje pod verejným dohľadom. "Týmto sa človek vlastne zodpovedá komunite, v ktorej žije za svoj skutok," myslí si.
Menší výchovný účinok môže mať potrestanie u nezamestnaných, ktorí už pre obce pracujú, aby dostali aktivačný príspevok k podpore v nezamestnanosti alebo k sociálnym dávkam. "Aj tu však má trest zmysel, pretože odsúdený pracuje bez nároku na akúkoľvek odmenu," tvrdí sociologička.
Problémom uplatnenia takéhoto trestu by mohol byť nedostatok pracovných príležitostí, pretože veľa obcí a miest využíva na verejnoprospešné práce nezamestnaných. Podľa pracovníkov mestských úradov v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici alebo v Lučenci sú však radnice v prípade potreby schopné odsúdeným prácu prideliť.
Nový Trestný zákon a Trestný poriadok, ktorý umožňuje odsúdenie vinníka na povinné práce platí od januára tohto roku. Potrestať prácou je možné vinníka za prečin, ktorý má hornú sadzbu maximálne tri roky väzenia. S jeho udelením musí súhlasiť aj obvinený. Minimálna dĺžka trestu je 40, maximálna 300 hodín prác. Ak odsúdený v priebehu trestu znova prekročí zákon, posedí si za každé dve neodpracované hodiny jeden deň vo väzení.
Vlastimil Rezek dia
