Bratislava, 22. septembra (TASR) Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike, ktoré združuje ľudí vyznávajúcich bahájsku vieru, má od začiatku svojho pôsobenia záujem o registráciu na Slovensku. Preto sa jeho zástupcovia opakovane stretli s vládnymi predstaviteľmi. Registrácii bahájskeho spoločenstva v SR však prekáža legislatívna požiadavka - mať 20 000 veriacich, uvádza sa v stanovisku bahájskeho spoločenstva v SR, ktoré dnes poskytli TASR.
Zaregistrovanie bahájskej viery na Slovensku bez ohľadu na počet veriacich by podľa názoru predstaviteľov bahájskeho spoločenstva bolo v súlade s postupom väčšiny demokratických krajín sveta a legislatívou v krajinách EÚ, v ktorých je bahájska viera zaregistrovaná. Rovnako je to aj v USA či Rusku, pričom bahájske spoločenstvo od roku 1948 spolupracuje s OSN ako mimovládna organizácia. Pri Hospodárskom a sociálnom výbore OSN (ECOSOC) a pri Detskom fonde OSN (UNICEF) má konzultatívny štatút, pomáha pri činnosti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) i Fondu OSN pre pokrok žien (UNIFEM).
Bahájska viera je rovnako ako kresťanstvo, židovstvo a islam nezávislé svetové náboženstvo. Je zároveň územne druhým najrozšírenejším a vôbec najmladším náboženstvom na Zemi. Jeho dejiny sa začali v roku 1844, jej zakladateľom je Baháďuďlláh, známy ako otec chudobných. V súčasnosti má bahájska viera vyše 160 rokov. Viac ako šesť miliónov jej nasledovníkov je príslušníkmi 2 100 rozličných národov, etnických skupín a kmeňov. Najvyšší správny orgán bahájskej viery i jej sväté miesta sa nachádzajú v Izraeli. Jej zakladateľom je Baháďuďlláh.
Baháji veria v jedného všemohúceho Boha, ktorý je spoločný pre všetky ostatné náboženstvá. Veria v nesmrteľnosť duše a v život po smrti. Majú vlastné sväté spisy, modlitby a kalendár. Bahájske učenie ďalej kladie veľký dôraz na posilňovanie rodinných pút, mravné hodnoty, vysoký morálny štandard veriacich, na poslušnosť voči vláde krajiny, v ktorej baháji žijú. Hlavné zásady bahájskeho spoločenského učenia veriacim poskytujú optimistickú predstavu do budúcnosti, pričom medzi ne patrí snaha o trvalý celosvetový mier a o odstránenie všetkých predsudkov, ktoré ľudí rozdeľujú, myšlienka rovnocennosti všetkých rás a národností a potreba jednoty ľudstva, náboženská tolerancia a vytváranie porozumenia medzi príslušníkmi všetkých náboženstiev a cirkví, predstava, že náboženské učenie musí byť v súlade s vedou a že podstata všetkých náboženstiev je rovnaká, pretože jednotlivé náboženstvá boli ľudstvu postupne zjavované jedným Bohom, a tiež snaha o rovnoprávnosť mužov a žien.
Na územie bývalého Československa sa bahájska viera dostala v 20-tych rokoch 20. storočia a o jeho učení bol informovaný i vtedajší prezident a predseda vlády. Postupne sa vytvorilo bahájske spoločenstvo, ktoré však muselo svoju činnosť po vojne prerušiť a obnovilo ju až po roku 1989. V súčasnosti má Slovenská republika vlastný správny orgán - Národnú duchovnú radu bahájov Slovenskej republiky. Bahájske spoločenstvá pôsobia v niekoľkých mestách na Slovensku, napríklad v Bratislave, Trenčíne, Trnave, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach, pričom baháji. Do slovenčiny bolo doposiaľ preložených niekoľko kníh pojednávajúcich o bahájskej viere a niektoré z Baháďuďlláhových spisov. Pôsobenie a učenie bahájskej viery kladne oceňujú religionisti i významné osobnosti SR ako napríklad evanjelický kňaz, teológ a univerzitný profesor Rudolf Macúch, uvádza sa okrem iného v stanovisku, ktoré poskytla Kancelária pre styk s verejnosťou bahájskeho spoločenstva v SR.
