Lukovištia 23. septembra (TASR) - Pamiatku básnika Ivana Krasku pri príležitosti 130. výročia narodenia si uctila asi stovka jeho rodákov zo Slovenska a z Čiech spomienkovými oslavami. Dnešnej pietnej spomienke na zakladateľa slovenskej literárnej moderny a symbolizmu v rodných Lukovištiach predchádzal v piatok seminár a poetické stretnutie v rimavskosobotskej Knižnici Mateja Hrebendu.
Pri tejto príležitosti udelili čestné občianstvo obce in memoriam Kraskovmu zaťovi Ladislavovi Mňačkovi, ktorý je tiež pochovaný v Lukovištiach. Prevzala ho Mňačkova neter Jarmila Keprtová z Bratislavy.
Krasko, vlastným menom Ján Botto, sa narodil 12. júla 1876 v malej dedinke pri Rimavskej Sobote v rodine roľníka. Bol vzdialeným príbuzným romantického básnika Jána Botta. Rodné prostredie zanechalo v Kraskovi hlboký vplyv, ktorý utváral jeho osobnosť s nádychom zádumčivosti a láskou k dedine. Študoval na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr na nemeckom v dnešnom Rumunsku v Sibiu a rumunskom v Brašove, kde zmaturoval. Absolvoval štúdium chemického inžinierstva v Prahe. Tam sa aktívne zapojil do činnosti slovenského samovzdelávacieho akademického spolku Detvan. Zúčastňoval sa na diskusiách o literárnych i sociálnych otázkach v duchu realistického kriticizmu. Zároveň sa zoznamoval s českou modernou lyrikou a cez české básnické preklady s francúzskym symbolizmom.
Od roku 1905 až do vypuknutia vojny pracoval ako chemik v Čechách. Tam vytvoril podstatnú časť svojho diela. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval ako nadporučík rakúsko-uhorskej armády na východný front. V rokoch 1918 až 1938 pôsobil ako vysoký vládny úradník v Bratislave. Zároveň bol poslancom (1920 1929) a neskôr až do roku 1939 senátorom v pražskom parlamente (kandidoval za agrárnu stranu). Po odchode do dôchodku žil v Bratislave, roku 1943 sa presťahoval do Piešťan, kde žil do smrti. Zomrel 3. marca 1958 v Bratislave, pochovaný je v Lukovištiach.
Prvé verše napísal Krasko ešte v čase gymnaziálnych štúdií, publikovali ich v časopise Slovenské pohľady. Písal pod pseudonymami Janko Cigáň, JC, Janko C... Jeho skutočný vstup do slovenskej lyriky sa udial na prelome rokov 1905/1906, keď v časopise Dennica vyšiel cyklus deviatich básní pod názvom Lístok. V nich sa prelínali subjektívne a objektívne problémy, sociálne a etické akcenty. Jeho skromné, ale ľudsky hlboko prežité a umelecky vykryštalizované dielo patrí k základným hodnotám slovenskej lyriky. Jeho poézia presiahla hranice národnej literatúry, preložili ju do viacerých jazykov.
dc tal
