Bratislava 24. septembra (ČTK) - Slováci si ani v ďalších voľbách zrejme nebudú voliť svoj parlament väčšinovým systémom, hoci koaličná ĽS-HZDS sa snaží súčasný pomerný volebný systém zmeniť. Zhodujú sa na tom viacerí politológovia, ktorých oslovila ČTK. Väčšinový systém by totiž ohrozil malé strany, ktoré by s jeho zavedením nesúhlasili. Politológovia navyše dodali, že zavedenie väčšinového systému by nieslo viaceré riziká.
"Zavedenie zmeny volebného systému prináša pre takmer všetky politické subjekty predovšetkým neistotu, či sa im podarí zlepšiť svoje volebné úspechy. Najmä menšie strany by mohli skôr stratiť ako získať - je teda veľmi otázne, či pôjdu do takéhoto rizika," povedal ČTK politológ Peter Horváth.
Na zmenu volebného systému by stačil aj súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov, ktorou vládna koalíca pohodlne disponuje. Ani Smer-sociálna demokracia premiéra Roberta Fica, ani Slovenská národná strana však nepotvrdili, že by s návrhom súhlasili. "Nebudeme sa k tomu zatiaľ vyjadrovať," uviedol šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Zavedenie nového volebného systému neočakáva ani poslanec za opozičnú SDKÚ-DS Peter Miššík. "Budeme o tom hovoriť, ale skôr som skeptický," povedal.
Poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová, ktorá navrhovala zmenu volebného systému aj v minulom volebnom období, nechcela prezradiť podrobnosti, ako by mal podľa jej predstáv väčšinový systém presne vyzerať. Nespresnila ani, kedy by strana mohla návrh predložiť. "Najprv treba spraviť politický konsenzus," povedala ČTK. V poslednom návrhu však ĽS-HZDS uvažovalo o 150 jednomandátových volebných obvodoch. Predseda strany Vladimír Mečiar navyše zvažoval aj vytvorenie druhej komory parlamentu a tiež možnosť, aby voliči mohli poslanca odvolať ľudovým hlasovaním.
Podľa zástancov väčšinového systému by sa tak mala vytvoriť väčšia zodpovednosť poslancov voči voličom a poslanci by tiež menej prestupovali medzi stranami. Strany by do obvodov vraj museli navrhovať kandidátov s väčšou autoritou, aby ich voliči zvolili. Experti však dávajú Mečiarovmu hnutiu za pravdu len čiastočne. "Je známe britské porekadlo, ktoré hovorí, že nominanta svojej strany volím aj vtedy, keď je len o vlások múdrejší ako prasa. Veľká väčšina voličov volí stranícky aj vo väčšinovom systéme," reagoval politológ László Öllös.
Experti navyše varovali pred rizikom, že by parlamentná väčšina pred voľbami ľahko mohla meniť hranice volebných obvodov tak, aby jej voliči dominovali v čo najväčšom počte z nich. "Nedalo by sa tomu vyhnúť. Politické strany sa správajú v tomto ako racionálni hráči a snažili by sa získať čo najviac," myslí si politologička Darina Malová.
Ďalším problémom by podľa Malovej mohol byť úspech "ľudí na jedno použitie", ktorí by si získali voličov vo svojom obvode darčekmi alebo nákladnou kampaňou, ale nie svojím programom.
Politológovia však zároveň pripustili, že väčšinový volebný systém by mohol stabilizovať vládnutie. Výsledkom volieb v takomto systéme sú totiž obvykle dve silné strany a jedna z nich má v parlamente väčšinu. Podľa Malovej by sa tiež mohlo zvýšiť zastúpenie politikov z regiónov.
Väčšinový volebný systém, ktorý je známy najmä z Británie, nemá ani jedna krajina strednej alebo východnej Európy. Zmiešaný systém, kde časť poslancov volia pomerným spôsobom a časť väčšinovým, však funguje napríklad v susednom Maďarsku alebo Litve.
Ján Filip prl pto
