BRATISLAVA 24. septembra (SITA) - Na odlíšenie jedovatých húb neexistujú univerzálne použiteľné pravidlá. Nie sú ani testy na detekciu ich toxínov. Podľa mykológa Botanického ústavu SAV a predsedu Slovenskej mykologickej spoločnosti Pavla Lizoňa ani väčšina povier nie je pravdivá. Neplatí, že huby sú jedovaté, keď ich dužina na reze zmodrie, ak sa cesnak pridaný do jedla pri varení sfarbí namodro až načierno, alebo strieborná lyžička v hubovom jedle na povrchu sčernie. Taktiež neplatí, že huba, ktorá rastie na dreve, alebo ju obhrýzli slimáky a hlodavce je vždy jedlá. Tiež nie je pravda, že každá huba sa dá jesť, ak sa usuší, uvarí, alebo inak tepelne upraví. Ako povedal Lizoň, muchotrávku zelenú môžme variť aj tri dni a stále zostane smrteľne jedovatá.
Niektoré bežne konzumované huby napríklad niektoré hríby a bedle sú za surova jedovaté. Huby treba vždy tepelne upraviť, i keď znova platí, že smrteľne a prudko jedovaté huby sú jedovaté po akejkoľvek úprave. Muchotrávky je možné odlíšiť tým, že majú na hlúbiku prsteň. Niektoré druhy húb sú navyše jedovaté v kombinácií s alkoholom. Ako povedal Lizoň, ide napríklad o hnojník atramentový. Nebezpečné sú huby, ktoré majú halucinogénne účinky. Niekedy sa stáva, že tú istú hubu môžu mnohí jesť bez problémov, kým iným spôsobujú otravu. Najväčšie číslo v tejto skupine predstavuje podpňovka obyčajná. Po opakovanej konzumácií jedál z húb sa môže vyskytnúť alergická reakcia. Huby majú schopnosť zhromažďovať z prostredia ťažké kovy, rádionuklidy a iné nebezpečné látky, ako napríklad chemické hnojivá. Kvalita sa teda môže líšiť v závislosti od náleziska. V prípade otázok ohľadne húb sa môžu záujemcovia obrátiť na mykologické poradne. Celkovo je ich na Slovensku päť. Nachádzajú sa v Bratislave, Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Zvolene a Žiline.
