Bratislava 24. septembra (ČTK) - Kambodžský kráľ Norodom Sihamoni, ktorý dnes pricestuje na viacdennú návštevu Slovenska, mal v minulosti veľmi blízky vzťah k bývalému Československu. Päťdesiatdvaročný monarcha chodil do Prahy do základnej školy a nakoniec tam aj vyštudoval baletný tanec.
Nového kambodžského kráľa Sihamoniho zvolila trónna rada 14. októbra 2004 po prekvapivej abdikácii jeho otca Norodoma Sihanuka. Kambodžská monarchia nie je dedičná a kráľ nevyberá následníka, Sihanuk však verejne navrhol do čela krajiny Sihamoniho. Ten pritom o trón nejavil záujem a na rozdiel od svojich súrodencov sa ani nepohyboval v politike - bol tanečníkom.
Možno práve Sihamoniho umelecké sklony sa odrazili na úzkom vzťahu s otcom, ktorý rád písal knihy a natáčal filmy. Sihamonimu ako jedinému svojmu potomkovi Sihanuk tyká. Práve na návrh otca bol v roku 1992 Sihamoni zvolený zástupcom krajiny pri OSN. Tiež povýšenie Sihamoniho na Veľkého princa (Samdech Krom Khun) v roku 1994 bolo vysokým ocenením.
V krajine predtým málo známy Sihamoni si od tej chvíle rýchlo získal priazeň poddaných. Vďaka dôstojnosti a tichému šarmu, ktoré z neho vyžiarujú, sa stal najobľúbenejšou osobnosťou Kambodže. Kráľ nemá veľké právomoci, reprezentuje však jednotu krajiny. Sihamoni sa snaží byť politicky neutrálny, jeho postavenie však nie je jednoduché. Niekoľko týždňov napríklad čelil tlaku opozície, aby nepodpisoval zmluvu o hraniciach s Vietnamom. Napriek tomu, že sa mohol povinnosti vyhnúť odchodom na dovolenku, zmluvu podpísal.
Sihamoni, ktorého meno tvoria začiatočné slabiky mien jeho rodičov, sa Sihanukovi a jeho šiestej manželke Monineath narodil 14. mája 1953, v roku priznania nezávislosti Kambodže. V ôsmich rokoch sa po zhliadnutí baletného filmu Rómeo a Júlia rozhodol stať tanečníkom. Na žiadosť rodičov o sprostredkovanie tanečného vzdelania pre malého princa vtedy ako jediné kladne odpovedalo československé veľvyslanectvo v Paríži.
V deviatich rokoch Sihamoni odcestoval do spriateleného Československa. V Prahe chodil do základnej školy, vyštudoval tam konzervatórium a v roku 1975 balet na Akadémii múzických umení. Krajinu si obľúbil, podľa jeho slov sa mu stala druhým domovom. Spomienky na ňu, na tamojšiu hudbu a literatúru sa mu neskôr stali útechou v menej šťastných rokoch.
Po ročnom štúdiu filmovej vedy v Severnej Kórei sa Sihamoni vrátil do Kambodže. Jeho otec bol medzitým v roku 1970 zosadený a spojil sa s Červenými Khmérmi proti pučistom Lon Nola. Po skončení občianskej vojny sa stal opäť hlavou štátu, fakticky však rukojemníkom Červených Khmérov. Sihamoni spoločne s rodinou strávil tri roky plné hrôz v domácom väzení, unikol však osudu piatich súrodencov, ktoré Khméri zabili rovnako ako asi dva milióny ďalších Kambodžanov.
Bezprostredne pred vietnamskou inváziou sa Sihamonimu podarilo uniknúť posledným lietadlom do Číny. Neskôr žil v KĽDR a nakoniec sa usídlil vo Francúzsku. V Paríži v 80. a 90. rokoch vyučoval balet a klasický khmérsky tanec, pracoval ako choreograf a scenárista. Stal sa uznávaným tanečným profesorom a založil vlastnú tanečnú školu. Po podpise mierovej dohody v Kambodži bol v roku 1992 vybraný ako stály zástupca Najvyššej národnej rady pri OSN a od roku 1993 pôsobil 11 rokov ako veľvyslanec krajiny pri UNESCO.
Roky márne žiadal o československé vízum. Do Prahy sa Sihamoni pozrel až po roku 1990, a to niekoľkokrát. Pri oslavách 50. výročia československo-kambodžského priateľstva v marci v Phnompenhe - si spoločne s hudobníkmi zaspieval po česky a dokonca aj v jeho oficiálnom prejave odznela čeština.
Sihamoni je slobodný a bezdetný. Hovorí po khmérsky, česky a francúzsky, dobre po anglicky a po rusky.
pto
