14. júla 1976
V potoku Čierna Voda neďaleko obce Kráľová pri Senci našli mŕtvu ženu, 20-ročnú študentku Lekárskej fakulty UK v Bratislave Ľudmilu Cervanovú. Naposledy ju videli 9. júla 1976 večer, keď okolo pol jedenástej odchádzala z diskotéky v bratislavskom Unic klube. Z autobusovej zastávky pred internátom v Mlynskej doline ju však uniesli neznámi muži a odvtedy bola nezvestná.
1976-78
Viacerí podozriví boli zadržiavaní, obvinení, ale aj dlhšie väznení.
jún a júl 1981
Postupne boli zadržaní siedmi muži z Nitry. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave z roku 1982 boli 9. júla 1976 všetci na diskotéke v Unic klube. Keď Ľudmila odchádzala z diskotéky na autobus, násilne ju vtiahli do auta a odviezli do jedného bytu v Bratislave. Študentku podľa obžaloby nútili piť víno, neskôr ju vyzliekli a údajne sa rozhodli, že ju znásilnia. Keď sa im vyhrážala, že všetko oznámi, rozhodli sa, že ju zabijú. Naložili ju do auta a odišli s ňou z Bratislavy do Kráľovej pri Senci, kde ju hodili do vody a utopili, hovorí obžaloba. Traja z nich potom mŕtvolu preniesli k neďalekému potoku Čierna Voda, v ktorom ju našli miestni obyvatelia.
22. septembra 1982
Po niekoľkomesačnom procese senát Krajského súdu v Bratislave vyniesol rozsudok: Ing. Miloš K. - 24 rokov odňatia slobody, Ing. Milan A. - 22 rokov, Roman B. - 20 rokov, Stanislav D. - 18 rokov, Ing. František Č. - 12 rokov, Ing. Pavol B. - osem rokov, Ing. Juraj L. - štyri roky.
apríl 1983
Najvyšší súd SSR všetky odvolania obvinených zamietol a rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.
jar 1990
Generálny prokurátor ČSFR Tibor Böhm podal v prospech siedmich odsúdených sťažnosť pre porušenie zákona proti uzneseniu Najvyššieho súdu SSR z roku 1983. Podľa jeho názoru napriek rozsiahlemu dokazovaniu v prípravnom konaní a v súdnom pojednávaní neboli vyčerpané všetky možnosti pre úplné objasnenie prípadu a overenie obhajoby obvinených.
október 1990
Najvyšší súd ČSFR zrušil rozsudok bratislavského krajského súdu aj Najvyššieho súdu SSR a vrátil celú vec na opätovné prerokovanie krajskému súdu. Obžalovaní sa dostali na slobodu. V priebehu nasledujúcich rokov sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní.
2000
Obžalovaní sa pre súdne prieťahy obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
17. apríla 2001
Na Krajskom súde v Bratislave bol vytýčený termín pojednávania vo veci vraždy a znásilnenia Ľudmily Cervanovej. Termín však predseda senátu Štefan Gašparovič zrušil a podal vo veci námietku zaujatosti, pretože podľa vlastných slov sa cítil zaujatý. V roku 1982 bol členom senátu Krajského súdu v Bratislave, ktorý mužov odsúdil.
22. októbra 2002
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu neprijal sedem sťažností proti Slovenskej republike. Všetky sťažnosti sa týkali prieťahov v súdnom konaní vo veci vraždy Ľudmily Cervanovej. Ako dôvod ich neprijatia ESĽP uviedol nevyčerpanie vnútroštátneho prostriedku nápravy.
2002 – 2003
Na Krajskom súde v Bratislave sa konali pojednávania v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej.
december 2003
Siedmi obžalovaní z vraždy a znásilnenia medičky Ľudmily Cervanovej dostali odškodné, ktoré im v novembri 2003 priznal Ústavný súd (ÚS) SR za prieťahy v súdnom konaní. Vyplatená im bola spolu čiastka 2 300 000 korún.
20. januára 2004
Senát bratislavského krajského súdu vyniesol verdikt nad šiestimi obžalovanými z vraždy medičky Ľudmily Cervanovej. Uznal ich vinnými. V tretej nápravnovýchovnej skupine si podľa tohto rozsudku má Miloš K. odsedieť 13 rokov, rovnako aj Milan A. Na jedenásť rokov bol odsúdený František Č., na desať rokov Stanislav D., Pavla B. odsúdil súd na šesť rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine a Juraja L. na tri roky v najmiernejšej - prvej. Všetci obžalovaní sa odvolali napriek tomu, že dostali podstatne nižšie tresty, ako navrhoval prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave v záverečnej reči. Obžalovaní svorne tvrdili, že sú nevinní. Siedmy obžalovaný Roman B., ktorého odsúdili v pôvodnom procese na 20 rokov odňatia slobody, nie je psychicky spôsobilý zúčastniť sa na procese, jeho prípad je predmetom samostatného konania.
3. júna 2004
V kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej sa objavili nové závažné dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaných. Tvrdili to obhajcovia z advokátskej kancelárie Böhm & Partner, ktorá v procese zastupovala obžalovaného Františka Č. a Pavla B. Obhajcom sa podarilo získať z archívov ministerstva vnútra v Levoči „závažné písomné dokumenty, ktoré mali zostať navždy zamlčané pred súdom“.
13. decembra 2005
Senát Najvyššieho súdu (NS) SR v kauze vraždy študentky Ľudmily Cervanovej definitívny verdikt nevyniesol. Pojednávanie odročil na neurčito, pretože štyria obžalovaní ako aj ich obhajcovia podali námietku zaujatosti voči senátu, keď ich predseda senátu informoval, že na verejnom zasadnutí nebudú vykonané ďalšie dôkazy, ktoré sa našli v archívoch v Levoči.
3. mája 2006
Senát Najvyššieho súdu SR opäť kauzu vraždy medičky Ľudmily Cervanovej definitívne neuzavrel. Predseda senátu musel pojednávanie odročiť na neurčito, pretože obžalovaný Milan A. vypovedal plnú moc svojmu obhajcovi, voči ktorému údajne stratil dôveru. Zvolil si nového obhajcu, ktorý však ešte nemal čas pripraviť sa na pojednávanie.
september 2006
Ústavný súd (ÚS) SR priznal matke Ľudmily Cervanovej za zbytočné prieťahy v súdnom konaní odškodné 650 tisíc korún.
23. septembra 2006
Obžalovaný v kauze Ľudmily Cervanovej Milan A. začal pred budovou Národnej rady (NR) SR hladovku na protest proti nezákonnému postupu súdov v kauze, ktorá trvá už 28 rokov a nesprávne sa označuje ako kauza Cervanová. Podľa neho sú v nej nevinní ľudia prenasledovaní pod zámienkou vyšetrovania nájdenej alebo neidentifikovanej mŕtvoly. Ako uviedol, existuje riziko, že niekoľkí sudcovia chcú znovu potvrdiť rozsudok, ktorý už Najvyšší súd ČSFR vyhlásil za nezákonný.
27. septembra 2006
Senát Najvyššieho súdu SR sa mal opäť zaoberať vraždou medičky Ľudmily Cervanovej. Pojednávanie však odročili pre práceneschopnosť predsedu senátu Štefana Michalíka.
kp;xd;bl
