BRATISLAVA 27. septembra (SITA) - Ak mestskí poslanci vo štvrtok schvália nový územný plán (ÚP) Bratislavy, občianski aktivisti a ochranári chcú podať podnet na prokuratúru pre nedostatočné verejné prerokovanie a nezapracovanie pripomienok od občanov. Agentúru SITA o tom informoval predseda Spoločnosti pre trvalo udržateľný život (STUZ) v SR Mikuláš Huba, ktorý spolu s predstaviteľmi Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) a Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (MV SZOPK) otvoreným listom žiada mestských poslancov, aby za návrh nehlasovali, ale schválili jeho opätovné prerokovanie. Podľa Hubu v rámci pripomienkového konania k návrhu ÚP magistrát dostal v roku 2004 stanovisko STUZ s 207 konkrétnymi pripomienkami a návrhmi, aj napriek viacerým urgenciám však vecnú odpoveď nedostali. Huba uviedol, že magistrát podobne postupoval aj pri ďalších pripomienkach od občanov, občianskych a ochranárskych združení. "Namiesto toho boli poučení, že na väčšinu otázok a pripomienok bratislavský magistrát, ktorý je prakticky jedinou kompetentnou inštitúciou vo sfére prípravy nového územného plánu, nemôže, alebo nedokáže odpovedať," tvrdí Huba s tým, že zamietavé stanovisko mestských orgánov potvrdil aj bratislavský primátor Andrej Ďurkovský. Hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová pre agentúru SITA na tieto vyjadrenia reagovala slovami, že návrh ÚP a teda aj proces jeho pripomienkovania odobril svojím stanoviskom Krajský stavebný úrad v Bratislave.
Huba spresnil, že kľúčové pripomienky väčšiny občanov sa týkali najmä zahusťovania mesta výstavbou, chaotickej výstavby výškových budov, likvidácie biokoridorov dunajských nábreží, preťažovania dopravného systému, zaberania pôdneho fondu a vinohradov, nerešpektovania územného systému ekologickej stability, likvidácie zelene, poškodzovania siluety mesta ako aj celkového nekoncepčného prístupu k urbanizácii a rozvojovým zámerom mesta. "Osobitne zdôrazňujeme, že zodpovední pracovníci magistrátu ani len hlbšie nediskutovali o závažných koncepčných či systémových pripomienkach s občianskymi organizáciami, ktoré ich podali," uviedol a dodal, že "povrchnú formálnosť procesu a alibizmus magistrátu" dokresľuje aj opätovné prerokovanie nezohľadnených pripomienok občanov a občianskych organizácií z marca tohto roku, keď na pár hodín v jednom termíne mesto chcelo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca prerokovať pripomienky od 1028 subjektov.
Návrh ÚP sa pripravoval viac ako deväť rokov, v súčasnosti platí plán z roku 1976 s doplnkami z rokov 1982 a 1985, aktualizovali ho v roku 1993. O návrhu nového ÚP mestskí poslanci rokovali v júli tohto roka, Ďurkovský ho však stiahol z rokovania a požiadal o predloženie zosumarizovaných pripomienok. Podľa Ďurkovského hrozilo, že poslanci pripomienkovaním priamo na zastupiteľstve vrátia podobu ÚP do obdobia spred niekoľkých rokov.
ÚP je základným nástrojom pri rozvoji mesta, rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s výhľadom na najbližších približne 25 rokov. Centrum Bratislavy by sa malo podľa ÚP rozvíjať najmä pri Dunaji, ľavý breh čaká výstavba výškových budov, polyfunkčných objektov v zóne Pribinova, na Podhradí, na pozemkoch Parku kultúry a oddychu. Na pravom brehu sa okrem výstavby rýchlodráhy z Janíkovho dvora po Šafárikovo námestie počíta s vybudovaním nového celomestského centra medzi Starým a Prístavným mostom. Dobudovať by sa tam mala protipovodňová ochrana. Rozsiahla výstavba by mala byť aj v mestských častiach Rača a Vajnory. ÚP tu navrhuje vilové štvrte, technologické centrá a zmenu využitia mnohých areálov. Nová mestská štvrť by mala vzniknúť aj na severozápade mesta, tam ÚP počíta s výstavbou vilových štvrtí, nákupných a zábavných centier a športovísk. Tisícky bytov, nákupné a biznis centrá, či športovo-rekreačný areál by mali byť na juhu Petržalky, s výstavbou logistického centra sa počíta pri Letisku M.R. Štefánika.
