Bratislava 29. septembra (TASR) - V sobotu sa uskutoční v Trenčíne snem strany Smer-SD, prvý v pozícii vládneho subjektu. Posledný snem bol v roku 2003, keď jeho delegáti rozhodovali o vedení strany a náčrte nového politického programu.
TASR prináša pri tejto príležitosti chronológiu vzniku strany Smer-SD a rokovaní jej snemov.
Prvý a doteraz jediný predseda strany Smer Robert Fico predstavil program nového politického subjektu verejnosti 29. októbra 1999 po svojom odchode zo Strany demokratickej ľavice. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu SDĽ 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR novú stranu zaregistrovali 8. novembra 1999.
Z téz politického programu vyplynulo, že vznikajúca politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity chce byť alternatívou politiky vtedy vládnucim stranám SDK-KDH-SMK-SDĽ. Za svoje ciele si vytýčil nastolenie poriadku, spravodlivosti a stability. Integráciu do Európskej únie a členstvo založené na princípe rovnoprávnosti a národnej suverenity označili už delegáti ustanovujúceho snemu Smeru za životne dôležitú otázku.
11. decembra 1999 v Stupave sa uskutočnil ustanovujúci snem Smeru. Zvolili na ňom vedenie a schválili program strany. Predsedom sa stal Robert Fico a generálnou manažérkou Monika Beňová.
9. december 2000 - V Košiciach hodnotili delegáti 2. snemu ročné pôsobenie strany. Podľa slov Roberta Fica sa Smer stal reálnou alternatívou vládnej moci. Vstup Slovenska do EÚ považuje za zahraničnopolitickú prioritu krajiny z pozície dôstojného partnerstva.
Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar na sneme ponúkol možnosť spolupráce pri vytvorení opozičného bloku, čo Fico nevylúčil s podmienkou neúčasti predsedu strany.
5. máj 2001 - V Stupave na mimoriadnom sneme schválili návrh štátnej doktríny vypracovaný Borisom Zalom. Novými podpredsedami sa stali Monika Beňová zodpovedná za vnútorné riadenie, Milan Murgaš pre ekonomiku a Dušan Čaplovič pre školstvo, menšiny, kultúru a šport.
Vo februári 2002 začala strana Smer používať prívlastok Tretia cesta, čím sa zadefinovala ako strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party alebo nemeckej SPD. V tomto zmysle sa v plnej miere stotožnila so spoločenským modelom sociálne orientovanej trhovej a sociálnej spoločnosti.
10. máj 2003 - Delegáti tretieho snemu, ktorý sa uskutočnil v Hlohovci, zvolili nové vedenie strany. Počet podpredsedov sa zvýšil na päť, novými členmi vedenia sa stali Pavol Paška so zodpovednosťou za vzťahy medzi politickými stranami a Robert Kaliňák s ingerenciou v oblasti bezpečnosť a obrana. Smer prijal politický dokument o úsilí získať líderské postavenie stredoľavého subjektu na slovenskej politickej scéne.
13. december 2003 - V Piešťanoch sa uskutočnil štvrtý snem politickej strany Smer. Bola odmietnutá akékoľvek možnosť vstupu strany do súčasnej vládnej koalície.
11. decembra 2004 - V Bratislave piaty snem potvrdil zlúčenie strany s mimoparlamentnými ľavicovými subjektmi - Stranou demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickou alternatívou a Sociálnodemokratickou stranou Slovenska. Došlo k zmene názvu strany na Smer - sociálna demokracia. Už predtým v roku 2003 podpísal Smer Dohodu o spojení so Stranou občianskeho porozumenia, ktorú spoluzakladal exprezident Rudolf Schuster. V máji 2002 zanikla Strana demokratického stredu, ktorú v roku 1999 založil bývalý člen HZDS Ivan Mjartan. Jej záverečný kongres odporučil členom, aby sa preregistrovali do Smeru ako programovo blízkej strany.
V septembrových parlamentných voľbách v roku 2002 získal Smer po prvý raz zastúpenie v Národnej rade SR. Voliči mu odovzdali 13,46 percenta hlasov, čo znamenalo tretie miesto (za HZDS, SDKÚ) a 25 poslaneckých kresiel v parlamente. Smer sa nestal vládnou stranou a odišiel do opozície.
V júnových parlamentných voľbách 2006 Strana Smer - sociálna demokracia získala 671 185 hlasov - 29,14 percenta zo všetkých odovzdaných, čo znamenalo jej víťazstvo. V zákonodarnom zbore získal Smer-SD 50 poslaneckých kresiel.
20. júna 2006 - Prezident SR Ivan Gašparovič poveril lídra víťaznej strany Smer-SD Roberta Fica zostavením novej vlády SR.
4. júla 2006 vymenoval prezident SR Roberta Fica za predsedu vlády SR a v ten istý deň vymenoval prezident SR aj novú vládu SR.
4. júla 2006 na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR v jej IV. volebnom období bol za jej predsedu zvolený Pavol Paška. Podpredsedom sa stal šéf poslaneckého klubu Miroslav Číž.
