Tatranská Štrba 30. septembra (TASR) - S úbytkom veľkých firiem, ktoré patrili k najväčším znečisťovateľom ovzdušia v Európe, sa obnovuje stav tatranských plies. Ich sledovanie pokračuje od roku 1984 v desaťročných intervaloch. Predmetom výskumu je vplyv kyslých dažďov na vysokohorské ľadovcové jazerá.
Tohtoročný výskum prebieha v rámci nového projektu Euro-Limpax za účasti odborníkov z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, Hydrogeologického ústavu Českej akadémie vied v Českých Budějoviciach a Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Odborníci analyzujú fyzikálne a chemické vlastnosti vody, zooplanktón, fytoplanktón, sedimenty a ďalšie súčasti v takmer tridsiatich plesách na slovenskej strane Tatier a dvanástich na poľskej. Vzorky z týchto plies odobrali v rámci hydrobiologického výskumu v posledný septembrový týždeň.
Ako konštatoval jeden z realizátorov výskumu prof. Peter Bitušík, po odstránení atmosférických kyslých depozícií na území Európy výsledky potvrdzujú návrat plies do pôvodného chemického stavu. Otázkou však ostáva biologická obnova, teda rekolonizácia prostredia. Príkladom je Wahlenbergovo pleso, ktorého acidifikácia bola zjavná aj na základe fyzikálnych meraní (priehľadnosť). Obnova biocenóz po acidifikačnom strese a výskum správania sa tohto citlivého ekosystému je mimoriadne aktuálnou otázkou v krajinách, kde industrializácia v posledných rokoch má podobné negatívne prejavy (Ázia a Južná Amerika).
