Bratislava 1. októbra (ČTK) - Slovenskí a maďarskí historici by mali pri posudzovaní spoločných dejín preukázať viac odvahy a bojovať proti zakoreneným predsudkom. Slovenská strana by nemala hovoriť o tisícročnom útlaku v Uhorsku, maďarská by mala uznať, že Slováci mali nárok na vlastný štát, zhodli sa historici, ktorých oslovila ČTK. Príklady takzvaných historických krívd uvádzajú napríklad politici takmer pri každom zhoršení vzájomných vzťahov Slovenska a Maďarska.
"Možno to nebude milé pre maďarskú, slovenskú a ani českú verejnosť, ale historici by mali mať väčšiu odvahu," tvrdí historik a vysokoškolský učiteľ na Univerzite J. Selyeho v Komárne Attila Simon. Pri osobných stretnutiach so slovenskými kolegami podľa neho na výrazné rozdiely v chápaní spoločných dejín nenaráža, ale v spoločnosti naďalej pretrvávajú.
Sporné sú predovšetkým novodobé dejiny od revolučných rokov 1848-1849, tvrdí Simon. Väčšinu Európy vtedy zasiahli nepokoje, ktoré viedli k definitívnemu rušeniu poddanstva. Na ich začiatku presadzovali slovenskí národovci vedení Ľudovítom Štúrom a maďarskí pod vedením Lajosa Kossutha rovnaké myšlienky slobodnejšej spoločnosti. Kossuth však neskôr nechcel priznať nemaďarským národom v Uhorsku žiadne práva a štúrovci sa preto pridali na stranu centrálnej moci v rakúskej Viedni. Maďarské národné hnutie bolo nakoniec porazené.
"Maďarská strana by mala uznať, že Kossuth nemal dostatočnú empatiu k mimomaďarským národom. Na strane druhej, slovenská strana by mala pripustiť, že aj štúrovské hnutie bolo skôr aktivitou skupiny intelektuálov než celého národa," povedal Simon. Aj na strane Kossutha podľa neho bojovalo veľa Slovákov, pretože boli dobrými uhorskými vlastencami.
Pravdepodobne najdiskutovanejšou témou je podľa profesora Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Júliusa Albertyho Trianonská dohoda. Európske veľmoci tak určili po 1. svetovej vojne moderné hranice štátov. "Maďarská strana to stále berie ako krivdu a diktát veľmocí," konštatoval Alberty. Napriek toho ide podľa neho o legitímne hranice a nemali by sa spochybňovať.
O to podľa Simona maďarskej strane nejde, žiada však viac pochopenia pre Maďarov, ktorí sa z jedného dňa na druhý ocitli v inom štáte. "Uhorsko robilo zlú národnostnú politiku a jeho rozpad bol zákonitý. Ale brať Trianon ako nejakú dejinnú satisfakciu nie je podľa nás správne," dodal Simon.
Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa znovu vyhrotili po tom, čo sa po júnových voľbách dostala do vlády z nacionalizmu obviňovaná Slovenská národná strana. V nasledujúcich mesiacoch sa slovenskí a maďarskí politici niekoľkokrát slovne napadli.
Historici sa však zhodli, že obidve strany sa môžu zmieriť a vytvoriť napríklad spoločné učebnice dejepisu. K rovnakému záveru dospela v septembri aj zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín, ktorá odporučila naďalej na takýchto učebniciach pracovať. Podobne sa údajne dokázali zmieriť Nemci a Francúzi, ktorí bojovali proti sebe v oboch svetových vojnách.
grm fil
