Bratislava 1. októbra (TASR) - Ľudová strana - HZDS nepodporí prípadnú opätovnú kandidatúru Milana Čiča za kandidáta na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR. V koalícii sa podľa Vladimíra Mečiara ešte nediskutovali, koho jeho strana podporí a za akých okolností. Tvrdí však, že o podpore 15 kandidátov na sudcov ÚS treba hovoriť aj s opozíciou. Termín na podanie návrhov kandidátov na sudcov ÚS do parlamentu je 9. októbra.
"Pre mňa je dôležité, aby sa nezopakovali skutočnosti ako pri minulom hlasovaní, že KDH podporovalo Smer-SD. Takého krížové hlasovania sú neprijateľné. Verím preto, že v rámci koalície príde k dohode a partneri budú rešpektovať svoje stanoviská. Bude treba hovoriť aj s opozíciou, aby mali právo a istotu, že aj ich kandidáti budú v tomto zozname," povedal v rozhovore pre TASR Mečiar.
V súvislosti s negatívnym hlasovaním o Čičovi ako kandidátovi na sudcu ÚS poznamenal, že klub ĽS-HZDS bol proti tomu, aby bol sudcom ÚS. "Ak ide o fakt, že prezident si ho chce ponechať, po kolapsoch, keď informoval, že je tu ešte Slovenská socialistická republika, prezident povedal, že si ho mieni ponechať a spolupracovať s ním ďalej. Nie je to presná citácia, ale obsah je presný. Aj po ďalších lapsusoch. Keď pán prezident chce, tak mu ho neberme. Nebolo by to dobré," konštatoval predseda ĽS-HZDS. V rozhovore spomenul aj Čičov politický vývoj od roku 1989. Zopakoval, že v roku 1989 bol členom KSS, potom prešiel do Verejnosti proti násiliu a keď sa rozpadla, bol politicky neutrálny. "Keď HZDS vyhrávalo, vstúpil do HZDS. Keď sa ocitlo znovu v ťažkostiach, išiel na ÚS, čo bolo dodržané korektne. Keď sa vrátil, prvé čo urobil, vstúpil do strany Ivana Mjartana. Keď sa strana rozpadla, uchádzal sa o podporu za predsedu VÚC v Smere-SD. Keď mu toto nevyšlo, uchádzal sa spolu s (Ivanom) Gašparovičom a jeho stranou HZD o zvolenie za prezidenta republiky a aj aby táto strana rástla ďalej. V priebehu niekoľkých rokov zmenil politicky vývoj. To sa nedá. Človek, ktorý ide do týchto vecí musí byť zrelý rozhodovať a nemôže byť v každej situácii v pozitívnej nálade s nejakými pozitívnymi zámermi," dodal Mečiar.
Národná rada SR musí zvoliť 15 kandidátov na sudcov ÚS, pričom ešte v minulom volebnom období NR SR zvolila troch kandidátov - Ivetu Marušákovú, Darinu Ličkovú a Tibora Kubíka. Z celkového počtu si prezident Ivan Gašparovič vyberie deviatich sudcov vrátane predsedu.
Sudcov menuje prezident republiky z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých zvolili poslanci parlamentu. Po odchode sudcov ÚS Daniela Švábyho a Jána Klučku na Európsky súdny dvor (ESD) do Luxemburgu sa uvoľnili dve miesta. Voľné je aj miesto predsedu ÚS, pretože od 6. októbra nastúpi Jozef Mazák na post jedného z ôsmich generálnych advokátov ESD v Luxemburgu. Až do vymenovania nového predsedu prezidentom republiky ho bude zastupovať podpredseda ÚS Eduard Bárány. Od 1. januára 2007 sa jemu, ale aj ďalším piatim sudcom ÚS Jurajovi Babjakovi, Alexandrovi Bröstlovi, Ľudmile Gajdošíkovej, Lajosovi Mészárosovi a Štefanovi Ogurčákovi končí ich pôsobenie na súde. Od nového roka sa funkčné obdobie nekončí sudcom Jánovi Lubymu, Jurajovi Horváthovi, Jánovi Auxtovi a Ľubomírovi Dobríkovi.
Ústavný súd SR sa skladá z trinástich sudcov, ktorých vymenúva na návrh parlamentu na dvanásť rokov prezident SR. Kandidátov na sudcov, ktorých má prezident vymenovať, navrhuje Národná rada SR, ponúkne mu vždy dvojnásobný počet kandidátov. Predsedu a podpredsedu súdu prezident vymenúva zo sudcov ústavného súdu.
