Vysvietený košický dóm.
FOTO PRE SME – VERONIKA JANUŠKOVÁ
Kráľ košických zvonov Urban oznámil v piatok večer obyvateľom mesta radostnú správu.
Najvýznamnejšia časť historického jadra medzi národnou kultúrnou pamiatkou Dómom svätej Alžbety a Urbanovou vežou je po šiestich mesiacoch opäť prístupná verejnosti. Námestíčko, ktoré môže slúžiť na kultúrne cirkevné podujatia, dostalo po rozsiahlej rekonštrukcii úplne novú tvár.
V nevídanej kráse sa vďaka novému osvetleniu zaskvela aj najväčšia gotická katedrála na Slovensku.
Za zvukov Ódy na radosť postupne sa rozsvecujúce reflektory poskytli zopár stovkám Košičanov pohľad, ktorý nikoho nenechal chladným.
„Je to nádherný pocit. V minulosti som rôznym návštevám ťažko vysvetľoval, prečo je po zotmení taká významná pamiatka v tme. Teraz ju konečne môžeme vidieť v plnej kráse,“ tešil sa riaditeľ Mestského archívu v Košiciach Jozef Kirst.
„Celý život chodím okolo, ale až teraz vidím, aký je ten náš dóm naozaj nádherný. Priznám sa, vyrazilo mi to dych,“ povedala so slzami dôchodkyňa Mária Balážová.
Dojatie zmohlo aj akademického sochára Vladimíra Višvádera z Bratislavy: „Veľmi dlho som niečo podobné nezažil. Cítil som sa ako Košičan. Mal som pocit, že všetci okolo vnímajú to krásne divadlo rovnako, že každému po chrbte bežia zimomriavky.“
Sochár, ktorý so svojou firmou desať rokov pracuje na obnove Dómu svätej Alžbety, kaplnky svätého Michala a ďalších pamiatok v historickom jadre Košíc, je rekonštrukciou priestoru nadšený.
„Z nádhernej katedrály sa stala jedna monumentálna socha, na ktorú môžu byť Košičania právom hrdí. Až teraz sa dajú vidieť krásne detaily, ktoré za denného svetla zaniknú. Nádherné portály sú pýchou gotiky v európskom meradle. Celý priestor dostal novú dimenziu, neopakovateľnú atmosféru. To musí pohnúť každým citlivým človekom so zmyslom pre krásu,“ povedal Višváder.
Rekonštrukcia si vyžiadala náklady vo výške 21,3 milióna korún. Jej priebeh ovplyvnil aj archeologický výskum, ktorý odhalil stredovekú minulosť okolia Dómu.
V novej porfýrovej dlažbe je naznačený pôdorys dnes už neexistujúcej neskorogotickej kaplnky sv. Jozefa z 15. storočia i múr cintorína, kde sa pochovávalo od stredoveku do konca 18. storočia.
Košice chcú byť hlavným mestom kultúry
Súčasťou slávnostného odovzdania zrekonštruovaného historického jadra Košíc bol aj štart kampane na podporu vstupu Košíc do medzinárodného projektu Európske hlavné mestá kultúry.
Košičania mali prvýkrát možnosť vidieť logo kampane, v ktorom dominuje zvon Urban. Ocenené mestá vyberá Rada EÚ na odporúčanie Európskej komisie.
„Myslím si, že mesto má dostatočný potenciál a reálne predpoklady získať prestížne ocenenie. Chceme osloviť čo najviac občanov, umelcov, občianskych združení a firiem, aby prispeli do programu. Je to príležitosť, ktorú by sme nemali premárniť,“ povedal primátor František Knapík.
Titul Európske mesto kultúry prvýkrát udelili v roku 1985 Aténam. Po rozšírení únie je projekt známy pod názvom Európske hlavné mestá kultúry. Od roku 2009 bude Brusel ocenenie udeľovať každý rok dvom mestám – jednému z pôvodných krajín a jednému z nového členského štátu. Tento rok je nositeľom prestížneho titulu grécky Patras, vlani cenu získal írsky Cork. V roku 2013 určí rada dve mestá – jedno z Francúzska a jedno zo Slovenska.
(sen)
