"Nezodpovední občania si z potokov často robia skládky odpadu, čo spôsobuje problémy už pri oveľa menších prietokoch vody," konkretizoval problém generálny riaditeľ sekcie vôd ministerstva životného prostredia Marián Supek.
Ministerstvo vypracovalo viacero projektov protipovodňovej ochrany. Tie najväčšie, na ochranu Bratislavy, Banskej Bystrice a Prešova sú financované z kohézneho fondu, na opatrenia menších vodných tokoch sa čerpajú financie zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Pripravený je aj projekt POVABSYS - Povodňový varovací a bezpečnostný systém, ktorý má slúžiť na výstrahu pred silnými lokálnymi búrkami.
Poisťovne pôsobiace na slovenskom trhu nezaznamenali výraznejšie straty plynúce z vyplácania povodňových poistiek. Hradia len 10 až 15 percent z celkových škôd. Niektoré objekty na rizikových územiach však môžu poisťovne odmietnuť poistiť.
"Samozrejme, že aj takéto prípady sa môžu vyskytnúť, z jedného dôvodu, že poistenie je poistením proti náhodnému riziku. Pokiaľ sa to riziko v danej oblasti opakuje viackrát, pravidelne, tak už to nie je náhodilosť. V tomto prípade, pokiaľ sa tie objekty nachádzajú v tomto rizikovom pásme a sú zasahované takmer každý rok, poisťovňa môže pristúpiť k tomu, že buď neuzatvorí alebo odmietne požiadavku na poistenie," vyhlásil generálny sekretár Slovenskej asociácie poisťovní Vladimír Rančík.
Poisťovniam by mal slúžiť aj pripravovaný Geografický informačný systém (GIS), ktorý by mal objektivizovať riziko povodní a rozdeliť územie Slovenska podľa pravdepodobnosti ich výskytu. To by mohlo tiež pomôcť diferencovať výšku poistného pre občanov a podnikateľské subjekty.
Na vypracovaní systému GIS ministerstvo spolupracuje s Geografickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Projekt by mal stáť 500 miliónov korún, pričom ale škody spôsobené povodňami za posledných desať rokov dosiahli výšku viac 16 miliárd.
