Bratislava/Praha 8. októbra (ČTK) - Vláda premiéra Roberta Fica počas necelých sto dní od svojho nástupu ťažila hlavne zo sympatií verejnosti pri zavádzaní populárnych opatrení, ktoré zároveň menia reformy predošlých kabinetov. Vnímanie vlády v zahraničí však ostáva skôr nepriaznivé, najmä pre účasť Slovenskej národnej strany vo vládnej koalícii, myslia si politológovia oslovení ČTK.
"Vláda plní niektoré predvolebné sľuby spektakulárnym spôsobom a využíva dobrý stav ekonomiky. Teraz má z čoho rozdávať," povedal šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Podľa Miroslava Kusého z Univerzity Komenského sa najmä Fico snaží robiť veľké gestá a zdôrazňovať skromnosť. Ako príklad uviedol nedávny presun zasadnutia vlády z kaštieľa do kultúrneho domu v Betliari.
Základným prvkom koalície Ficovho Smeru-SD, ĽS-HZDS a SNS sú podľa Mesežnikova revízie toho, čo presadili dve predošlé vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. Ministri sa snažia skombinovať sľuby a pragmatizmus, neopierajú sa však o jasnú koncepciu. "Riešenia sú tak skôr improvizované, do istej miery ide aj o revanš," poznamenal.
Fico podľa Kusého zatiaľ zďaleka nesplnil všetko, čo pred voľbami avizoval. "Nastúpil s veľkou razanciou a bola z toho prasknutá bublina," konštatoval. Prijaté zmeny v dôchodkoch či daniach sú podľa Kusého iba "efekty", ktoré majú nad Ficom vytvoriť žiaru sociálneho politika.
Aj podľa Petra Justa z pražskej Karlovej univerzity začala vláda postupovať iba pomaly. "K zásadným a systémovým zmenám reforiem, ktoré Smer v predvolebnom období toľko kritizoval, sa však vláda zatiaľ neodhodlala," uviedol. Dôvodom mohlo byť aj to, že pre niektoré z Dzurindových reforiem hlasovala v minulosti aj teraz koaličná ĽS-HZDS, dodal Just.
Podľa Rastislava Tótha z trnavskej Univerzity svätých Cyrila a Metoda ide zo strany verejnosti skôr o toleranciu ako o to, že by vládu viac podporovala. "Vláda je málo výrazná, ľuďom je skôr ľahostajná," povedal.
Politológovia sa zhodli na tom, že Ficovi sa nepodarilo ani po troch mesiacoch v úrade vylepšiť vnímanie vlády v zahraničí pre obraz SNS a najmä jej predsedu Jána Slotu ako nacionalistu.
"SNS automaticky pokazila imidž tejto vlády," povedal Mesežnikov. Utíšenie kritických hlasov v posledných týždňov podľa neho súvisí skôr s väčšou politických nestabilitou v susednom Maďarsku, Česku a Poľsku. Podľa Justa sa dalo očakávať, že slovensko-maďarské vzťahy po vstupe SNS a ĽS-HZDS do koalície ochladnú.
Tri opozičné pravicové strany sa podľa politológov po voľbách veľmi nepredviedli. "Ich vzájomné rozpory sú naďalej veľmi silné," poznamenal Kusý. Do izolácie sa podľa neho dostala Strana maďarskej koalície (SMK), ktorú Dzurindova SDKÚ-DS ani kresťanskí demokrati (KDH) nepodržali proti Slotovým výpadom. Podľa Mesežnikova sa pravica zatiaľ z odchodu do opozície celkom nespamätala, odborné zázemie jej pritom ponúka veľké možnosti na argumentáciu proti vláde. Podľa Tótha v skutočnosti Dzurinda potichu vyčkáva na to, až sa v zahraničí oživia výčitky proti Slotovi. Chce ich vraj využiť k tomu, aby sa dostal do vlády namiesto SNS.
pto mhm prl
