Bratislava 8. októbra (ČTK) - Prehľad najdôležitejších udalostí a opatrení prvých 100 dní koaličnej vlády Smeru-sociálnej demokracie (Smer-SD), Slovenskej národnej strany (SNS) a Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer-SD):
4. júla - Prezident Ivan Gašparovič vymenoval novú vládu v čele s predsedom strany Smer-sociálna demokracia Robertom Ficom. Ceremoniálu prechádzala demisia kabinetu Mikuláša Dzurindu.
19. júla - Vláda schválila nomináciu Jozefa Magalu, spolupracovníka premiéra Roberta Fica, na post riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Do funkcie ho 27. júla vymenoval prezident Gašparovič.
4. augusta - Vláda rozhodla, že s platnosťou od septembra už nebudú musieť chorí platiť 20 korún za návštevu lekára a 50 korún za deň pobytu v nemocnici. Ficov kabinet tak prvýkrát po voľbách zrušil jednu z reforiem bývalej pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu.
- Ficova vláda získala dôveru v parlamente. V schválenom programovom vyhlásení uviedla, že plánuje okrem iného zaviesť dve sadzby dane z pridanej hodnoty a milionársku daň, pripraviť harmonogram stiahnutia vojakov z Iraku a uskutočniť zmeny v sociálnych zákonoch, zdravotníctve a pracovnom práve.
- Minister vnútra Robert Kaliňák zo strany Smer-sociálna demokracia odvolal celé vedenie policajného zboru.
7. augusta - Do funkcie policajného prezidenta bol nominovaný riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Ján Packa.
9. augusta - Vláda pokračovala v zmenách v kľúčových štátnych inštitúciách, keď odvolala šéfa Správy štátnych hmotných rezerv a vedenie Slovenského pozemkového fondu (SPF). Kabinet zároveň za nového predsedu Správy štátnych hmotných rezerv vymenoval podpredsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Mariána Čakajdu.
16. augusta - Vláda rozhodla, že zruší privatizáciu letiska v Bratislave - odstúpi od zmluvy s konzorciom vedeným viedenským letiskom, ktoré vyhralo privatizačnú súťaž a nebude rokovať ani s ďalším záujemcom.
- Vláda schválila stropy rozpočtových schodkov na tri nasledujúce roky tak, aby krajina splnila podmienky na plánované prijatie eura od roku 2009.
13. septembra - Ministerstvo financií navrhlo sériu daňových zmien, ktoré by mali zvýšiť daňové príjmy štátu a tým pokryť plánované zvýšenie sociálnych výdavkov. Návrh novely daňových zákonov však priamo neruší doterajšiu 19-percentnú rovnú daň z príjmu a počíta len s obmedzením daňových úľav pre ľudí s vyššími príjmami.
zma rmi prl
