Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič si myslí, že by sa malo pokračovať v profilovaní politickej scény štandardizovaním strán ľavice, pravice a stredu. Menej strán by mohlo byť aj výsledkom zmeny volebného systému na zmiešaný. Ten by bol kombináciou pomerného a väčšinového systému.
„Neviem si predstaviť, že by všetci pristúpili hneď na väčšinový systém,“ povedal Čaplovič.
Podľa neho treba nájsť systém, ktorý bude mať bližšie k voličovi a ku kontrole poslanca. Je presvedčený, že túto tému treba otvoriť v prvej polovici volebného obdobia.
Fico predminulý víkend na sneme Smeru povedal, že volebný výsledok strany je neoceniteľným príspevkom k štandardizácii politickej scény. „Som rád, že došlo k zníženiu politických strán zastúpených v Národnej rade, a som osobne presvedčený, že tento trend sme schopní aj naďalej posilňovať.“
Štyri alebo päť politických strán v parlamente považuje za ideálne. Dnes ich je šesť.
Prípadné zavedenie väčšinového systému by mohlo ohroziť účasť menších strán v parlamente.
„Zavedenie zmeny volebného systému prináša takmer pre všetky politické subjekty predovšetkým neistotu, či sa im podarí zlepšiť svoje volebné úspechy. Najmä menšie strany by mohli skôr stratiť ako získať - je teda veľmi otázne, či pôjdu do takéhoto rizika,“ povedal pre ČTK politológ Peter Horváth.
Partneri Smeru nemajú k prípadnej zmene volebného systému jednotný postoj. HZDS sa debate nebráni, SNS je skôr za zachovanie súčasného stavu.
Podpredseda HZDS Milan Urbáni povedal, že jeho strana je otvorená zmene. Pripomenul, že HZDS ešte v minulom volebnom období navrhovalo väčšinový volebný systém.
Anna Belousovová z SNS povedala, že aj pri súčasnom volebnom systéme sa situácia na politickej scéne kryštalizuje. „Som za prirodzený vývoj,“ povedala podpredsedníčka národniarov. Z opozičných strán sú KDH a SMK za pomerný systém, diskusie pripúšťa SDKÚ. Vladimír Palko z KDH povedal, že nevidí potrebu meniť súčasný systém volieb. Kritike podrobil Ficove slová o tom, že v parlamente by mali byť maximálne štyri, päť strán. „Je to trošku odvážne tvrdenie strany, ktorá má len sedem rokov a ešte neprešla ohňom vládnutia,“ povedal. Šéf klubu poslancov SMK Gyula Bárdos by nepovažoval za šťastný krok prechod na zmiešaný alebo väčšinový systém volieb. „Nie je to všeliek,“ hovorí.
Podpredseda SDKÚ Milan Hort povedal, že v strane sa nebránia akejkoľvek diskusii.“ Potreba zmiešaného alebo väčšinového systému vzniká v stranách, ktoré nevedia zabezpečiť rovnomerné zastúpenie regiónov v parlamente,“ podotkol. SDKÚ podľa neho tento problém nepociťuje. „Aj zloženie klubu SDKÚ je dôkazom, že regionalizmus je u nás rešpektovaný,“ dodal. Odporúčal by nepostupovať skokmi, ale vrátiť sa k tomu, čo sa nepodarilo presadiť bývalej vládnej koalícii, aby namiesto jedného vzniklo viac volebných obvodov.
Čo je väčšinový volebný systém
Vo väčšinovom volebnom systéme ľudia volia vo volebných obvodoch konkrétneho človeka. Výsledkom volieb v takomto systéme sú obvykle dve silné strany. Okrem toho sa môžu do parlamentu dostať aj menšie strany, ktoré však nemajú prakticky nijakú moc. V tomto volebnom systéme je obvyklé väčšie zastúpenie politikov z regiónov v národnom parlamente.
Podľa zástancov väčšinového systému sa v takomto volebnom systéme vytvára väčšia zodpovednosť poslancov voči voličom a poslanci by tiež menej prestupovali medzi stranami.
"Je známe britské porekadlo, ktoré hovorí, že nominanta svojej strany volím aj vtedy, keď je len o vlások múdrejší ako prasa. Veľká väčšina voličov volí stranícky aj vo väčšinovom systéme," hovorí politológ László Öllös.
Politológovia však tvrdia, že parlamentná väčšina by pred voľbami ľahko mohla meniť hranice volebných obvodov tak, aby jej voliči dominovali v čo najväčšom počte z nich. "Nedalo by sa tomu vyhnúť. Politické strany sa správajú v tomto ako racionálni hráči a snažili by sa získať čo najviac," myslí si politologička Darina Malová.
Ďalším problémom by podľa Malovej mohol byť úspech "ľudí na jedno použitie", ktorí by si získali voličov vo svojom obvode darčekmi alebo nákladnou kampaňou, ale nie svojím programom.
Väčšinový volebný systém, ktorý je známy najmä z Británie, nemá ani jedna krajina strednej alebo východnej Európy. Zmiešaný systém, kde časť poslancov volia pomerným spôsobom a časť väčšinovým, však funguje napríklad v susednom Maďarsku alebo Litve.
(čtk)
