BRATISLAVA 11. októbra (SITA) - Stať sa sudcom Ústavného súdu (ÚS) SR by bolo naplnením profesionálnych ambícií ministra spravodlivosti Štefana Harabina. „Nikdy som sa netajil, že mojim snom je stať sa sudcom ústavného súdu,“ povedal Harabin pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR. Harabin si myslí, že spĺňa kritéria byť sudcom ÚS SR. Poznamenal, že počas 25-ročnej praxe trestného sudcu rozhodol okolo 15-tisíc vecí, medziiným aj prípad niekoľkonásobného vraha Ondreja Riga.
V prípade, že bude vo voľbách v NR SR úspešný a prezident by ho do funkcie vymenoval, chce klásť dôraz na dodržiavanie občianskych a ľudských práv. Kriticky sa pritom vyjadril na terajšie pôsobenie ÚS SR, ktorý podľa neho práva ľudí obhajuje nedostatočne a preto sa obracajú na medzinárodné orgány. Harabin tiež kritizoval, že na Ústavnom súde SR sa veci doposiaľ prideľujú v rozpore so zákonom, keďže sa nepoužíva systém elektronickej podateľne.
Poslanec za SMK Gábor Gál sa Harabina spýtal, prečo prijal ponuku byť ministrom spravodlivosti, keď vedel, že na ústavnom súde sa uvoľnia v krátkom čase miesta. Podľa neho to nie je veľmi zodpovedné. Harabin mu povedal, že ambíciu stať sa sudcom ÚS SR mal, nevedel však, že ho niekto navrhne. Diskusiu rozvírili viaceré odborné otázky poslanca Daniela Lipšica. Podpredsedníčka výboru Katarína Tóthová (ĽS-HZDS) upozornila, že by poslanci nemali skúšať kandidátov. Lipšica sa zastal druhý podpredseda výboru Peter Miššík, keď povedal, že by nemali robiť výber toho, čo sa kto môže spýtať. Lipšic zdôraznil, že parlament bude výberom kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu rozhodovať o jeho smerovaní na najbližších dvanásť rokov a preto je rad aj odborným otázkam.
Výbor dnes spravil pri Harabinovi výnimku a vypočul jeho dôvody pre ktoré sa rozhodol kandidovať o deň skôr, keďže mal dlhodobo plánovú zahraničnú cestu. Zvyšných tridsať kandidátov vypočujú poslanci ústavnoprávneho výboru vo štvrtok. V súvislosti s voľbami bude musieť výbor vyriešiť ešte jeden problém. V súčasnosti totiž chýbajú na ÚS SR traja sudcovia, ďalším šiestim sa skončí funkčné obdobie v januári budúceho roku. Otázne preto je, koľkých kandidátov by mal parlament zvoliť a predložiť prezidentovi na menovanie.
