
Bratislava 11. októbra (ČTK) - Kandidát na sudcu Ústavného súdu a minister spravodlivosti Štefan Harabin (ĽS-HZDS) dnes v parlamente pred ústavnoprávnym výborom nechcel odpovedať na odborné otázky prevažne opozičných poslancov. Jeho predstavovanie ako možného ústavného sudcu sprevádzala slovná prestrelka s jeho tradičným rivalom, exministrom spravodlivosti a poslancom za KDH Danielom Lipšicom.
"Ak by som bol úspešný, nechcem prejudikovať prípady, o ktorých by som mohol rozhodovať ako ústavný sudca," reagoval Harabin na Lipšicove otázky. Novinárom len zopakoval, že stať sa sudcom Ústavného súdu je ambíciou väčšiny sudcov.
Ak by sa Harabin stal ústavným sudcom, musel by sa podľa ústavy vzdať svojho ministerského kresla. "Pracujem ďalej, ako keby sa nič nedialo," poznamenal Harabin.
Lipšic sa Harabina napríklad pýtal, či je ústavná takzvaná pozitívna diskriminácia, ktorá sa spomína najmä v prípade riešenia rómskej otázky. Zaujímal sa aj o jeho názory na zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý skončil na Ústavnom súde.
Podľa Lipšica je nevyhnutné, aby parlamentný výbor poznal aj odborné stanoviská kandidátov a vypočúval ich tak dlho, ako bude potrebné. "Parlament bude rozhodovať o zložení väčšiny ústavných sudcov na 12 rokov, čo sú tri volebné obdobia," povedal. Proti dlhému vypočúvaniu kandidátov bola napríklad členka výboru Katarína Tóthová (ĽS-HZDS).
Na Ústavnom súde v Košiciach sú už od roku 2004 dve neobsadené miesta z 13 sudcovských postov. Ďalší post sa uvoľnil po odstúpení predsedu súdu Jána Mazáka a šiestim sudcom končí funkčné obdobie začiatkom budúceho roka.
Sudcov Ústavného súdu vymenováva prezident, ktorému musí parlament predložiť na výber dvojnásobok kandidátov, ako je počet neobsadených miest na súde. Predošlý parlament zvolil zatiaľ troch kandidátov, ktorými sú Iveta Marušáková, Darina Ličková a Tibor Kubík. Na celkovo osem sudcovských miest tak musí parlament zvoliť ešte 15 kandidátov.
Zatiaľ nie je jasné, či bude parlament budúci týždeň voliť kandidátov iba na tri aktuálne voľné miesta, alebo zvolí aj kandidátov na šiestich sudcov, ktorí odstúpia až v januári. Prezident Ivan Gašparovič môže podľa jeho hovorcu Mareka Trubača menovať kandidátov iba na tie miesta, ktoré sú voľné.
Medzi celkovo 31 navrhnutými uchádzačmi o miesta ústavných sudcov je napríklad aj advokát a bývalý poslanec za ĽS-HZDS Ján Cuper, prokurátor Juraj Lauko či advokát Ján Drgonec. Ústavnoprávny výbor bude pokračovať vo vypočúvaní kandidátov vo štvrtok.
kbp prl