|
Ivan Saktor sa lúči. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Banskobystrický odborár sedel v kresle prezidenta konfederácie od roku 1996. Odchádza sám, vybral sa totiž do politiky. Stal sa kandidátom koalície Smer, SNS a Strana zelených na funkciu primátora Banskej Bystrice v komunálnych voľbách.
Najväčšia odborárska organizácia sa v posledných rokoch dostala do zložitej situácie - strácala členov, navyše pravicová vláda ubrala odborom kompetencie. Odbory sa za šéfovania Ivana Saktora prezentovali ako politická sila. Verili v obrat pomerov vo svoj prospech po vstupe Smeru do vlády. Ivan Saktor bol jedným zo strojcov dohôd odborárov so Smerom a podporoval stranu Roberta Fica aj vo voľbách.
Politologička Darina Malová hovorí, že zmena vo vedení by mohla odborom pomôcť. Konštatuje, že Saktor za minulej vlády nedokázal vylepšiť pozíciu odborov - "na jednej strane vinou zloženia vlády, ktorej politické kroky boli veľkým limitom pre odbory. Na druhej strane sa nezdalo, že by dokázal transformovať odborovú centrálu, aby bola schopná čeliť moderným výzvam".
Je málo pravdepodobné, že by sa Saktor ešte niekedy mohol stať najvyšším odborárskym funkcionárom. Ak by skončil v primátorskom kresle a chcel sa vrátiť ako platený člen odborov, musel by sa podľa stanov znova stať predsedom niektorej základnej organizácie. Teoreticky by ho mohli odborové zväzy navrhnúť do vyššej funkcie, ale je to takmer vylúčené. Do popredia sa budú najskôr dostávať noví ľudia.
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Eugen Škultéty hovorí, že doteraz boli známe dve mená, ktoré by mohli kandidovať na Saktorovo miesto - šéf baníckych odborárov Miroslav Gazdík a predák školských a vedeckých odborárov Ján Gašperan, známy z protestných mítingov pedagogických pracovníkov. Gašperan sa však medzitým rozhodol, že kandidovať nebude. "Máme v našom zväze rozrobené projekty, ktoré treba dokončiť," povedal.
Podľa Škultétyho musí kandidáta na predsedu navrhnúť aspoň sedem odborových zväzov, čo sa doteraz nestalo. Druhá možnosť je navrhnutie pätiny delegátov snemu.
