BRATISLAVA 20. októbra (SITA) - Ak by bol Jozef Heriban zvolený za generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV), v prvom rade by chcel dosiahnuť, aby STV dôsledne plnila poslanie televízie verejnej služby. Verejnoprávny charakter chýba podľa neho najmä Jednotke, ktorá je viac komerčná ako verejnoprávna. Ako pre agentúru SITA povedal Heriban pred utorkovým 2. kolom voľby šéfa STV, odpoveďou na to, čo by robil, ak by ho Rada STV zvolila, je jeho projekt. Skôr, ako by začal robiť zmeny, by sa však poradil s odborníkmi, s ktorými je v kontakte a ktorým by ponúkol pozície v topmanažmente STV. Radiť by sa chcel aj s Radou STV, čo nerobilo predchádzajúce vedenie. Dramaturg, scenárista, režisér, manažér a bývalý poslanec za ANO získal v 1. kole voľby najviac - päť hlasov. Heriban postúpil do 2. kola voľby generálneho riaditeľa STV tento utorok, po tom ako rada nedala ani jednému z 26 kandidátov minimálne 10 potrebných hlasov. Okrem neho postúpili aj Radim Hreha a Peter Nižňanský, ktorí zhodne získali po tri hlasy.
Druhé kolo prvej voľby šéfa verejnoprávnej televízie začne Rada STV v bratislavskom sídle STV v Mlynskej doline 24. októbra o 12:00 a Heriban pred ňu predstúpi o 13:00. Po zodpovedaní otázok rada otvorí rozpravu bez kandidátov a následne bude hlasovať. Na zvolenie potrebuje kandidát, rovnako ako v 1. kole, aspoň 10 hlasov členov rady. Ak sa to žiadnemu nepodarí, hlasovanie sa v ten istý deň po diskusii zopakuje a postúpia do neho tí, čo získajú aspoň päť hlasov. Ak rada ani v ňom nezvolí šéfa STV, vyhlási do piatich dní novú voľbu.
Ako Heriban konštatoval počas verejného vypočutia pred Radou STV, skvalitnil by spravodajstvo z domova, zahraničia, regiónov aj zo športu. Spravodajstvo STV by malo byť objektívne, nezávislé a dôveryhodné, "no zatiaľ táto vlajková loď STV pláva blízko plytčiny", uviedol Heriban, ktorý je za zachovanie oboch okruhov STV a ich užšiu spoluprácu. Medzi priority jeho projektu riadenia a rozvoja STV patrí aj zmena vysielacieho času Správ STV na 19:00. Dôslednou a rýchlou digitalizáciou technologických postupov by chcel zabezpečiť rovnakú konkurenčnú pozíciu pre redaktorov spravodajstva STV. Okrem toho by ako riaditeľ chcel presadiť vznik pôvodného dramatického televízneho seriálu. STV by mala podporiť ročne najmenej päť celovečerných filmov ročne, pričom jeden z nich by mal byť pre deti a mládež, ďalej animovanú tvorbu, večerníčky, robiť záznamy z predstavení. Archív STV, ktorý sa podľa neho nevyužíva koncepčne, by postupne zdigitalizoval a v programe využil jeho kvalitné tituly. Na dosiahnutie kvalitného programu sú podľa neho nevyhnuté výrazné zmeny v dramaturgii, zjednodušenie riadenia v STV na dve úrovne a aj modernizácia. Na niektoré procesy digitalizácie by chcel podporu štátu. Technologickú rekonštrukciu STV by riešil predajom výškovej budovy a úverom. Heriban zároveň počas vypočutia pred Radou STV verejne prisľúbil, že ak by sa stal generálnym riaditeľom, nebude STV prerušovať relácie reklamnými prestávkami. Ako riaditeľ STV by spolupracoval s MK SR a NR SR na príprave zákona o poplatkoch za služby poskytované STV a zákona o digitalizácii televízneho vysielania. Heribanovým cieľom je, aby sa STV stala lídrom v procese digitalizácie televízneho vysielania v SR.
Jozef Heriban (1953) v roku 1978 začínal ako dramaturg rozhlasových hier v Československom rozhlase Bratislava a následne (1981 - 1994) trinásť rokov pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako vedúci tvorivo - výrobnej skupiny, vedúci Tatra filmu a námestník pre výrobu a obchod. Spolupracoval na výrobe mnohých hraných filmov s režisérmi Štefanom Uhrom, Dušanom Hanákom, Jurajom Jakubiskom, Jurajom Herzom a ďalšími. V rokoch 1996 až 2001 pôsobil v TV Markíza a v spoločnosti EuroTel Bratislava ako riaditeľ reklamy, riaditeľ vonkajších vzťahov a vedúci public relations. Zameriaval sa na úspešné budovanie značky a na marketing a reklamu. V rokoch 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady SR za ANO, neskôr nezávislým. V súčasnosti externe prednáša na Fakulte manažmentu UK v Bratislave a pôsobí ako marketingový a mediálny poradca. Je autorom rozhlasových hier, kníh, filmových a televíznych scenárov, z ktorých mnohé získali ceny.
