Zaujímavosťou je, že okrem latinčiny sú záznamy čachtického špitála spísané v slovenčine.
FOTO – autorka
Rukopis dal ohodnotiť jeho terajší držiteľ Juraj Holúbek. Podľa znalkyne Slovenskej akadémie vied Ivony Kollárovej pochádza rukopis z obdobia druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia. Prvý záznam je z roku 1740, posledný z roku 1822.
Obsahovo je rukopis členený na dve časti, v prvej sú regule špitála, spísané čachtickým farárom Jurajom Rummerom, druhá obsahuje záznamy o prijatých osobách, daroch, stave pokladnice. „Je zaujímavé, že je písaný okrem latinčiny aj po slovensky, pretože slovenčina bola v tomto období jazykom slovenského etnika a používala sa v tomto období v písanej forme veľmi málo,“ hovorí Kollárová.
Pravidiel písaných po slovensky bolo 26 a týkali sa najmä duchovného života ošetrovaných hospitalizovaných alebo žobrákov, ako aj záznamov o modlení, náboženských sviatkoch, návštevách kostola. Cennými sú informácie o prijatých osobách, daroch a fundáciách. „Sú tam krátke záznamy, približne 250 je o tom, kto dal koľko peňazí,“ približuje Kollárová. „Historický dokument odhaľuje, ako fungovala v tých časoch takáto sociálna ustanovizeň. A poukazuje na spôsob financovania niečoho, čo by sme mohli pomenovať ako rodiace sa verejné zdravotníctvo a sociálna starostlivosť. Je to oblasť relatívne málo prebádaná historikmi.“
Históriu Čachtíc aj obdobie pôsobenia farára Juraja Rummera zaznamenáva Monografia Čachtíc, ktorá vyšla v roku 1997. Podľa nej doktor teológie Juraj Rummer bol označený ako vynikajúci kazateľ, obnovil kaplnku sv. Antona, dal postaviť od základov narušenú vežu kostola a v Čachticiah založil fundáciu. Zomrel v marci 1773 v Bratislave. Viac historické pramene o existencii čachtického špitála neuvádzajú.
Kollárová odporúča, aby sa rukopis dostal do odbornej starostlivosti. „Zatiaľ drží pokope, ale ak by sa mal aj v budúcnosti uchovať ako historická pamiatka a kultúrne dedičstvo, potrebuje odborný zásah.“
Autor: ĽUBA SEDLÁKOVÁ
