Bratislava 23. októbra (ČTK) - Deti z rómskych osád sa už vraj pod nátlakom nedostávajú do škol pre žiakov s mentálnym hendikepom, v bežných školách sa však trápia. Nezvládajú učebné tempo, a preto v niektorých okresoch až tretina z nich neskončí ani základnú školu, zhodli sa riaditelia škôl, ktorých ČTK oslovila. Podľa niektorých mimovládnych organizácií to však nemôže byť dôvodom na to, aby sa rómske deti dostávali do špeciálnych škôl. Tento jav podľa nich pretrváva.
"Vedomostná úroveň rómskych žiakov sa nezvyšuje. Končia väčšinou v siedmom - ôsmom ročníku," povedal ČTK riaditeľ jednej zo základných škôl v Humennom Miroslav Postihač. Potrebujú individuálny prístup, a ten je pri 28 až 29 žiakoch v triede ťažko možný, dodal.
Potvrdzuje to aj riaditeľ základnej školy z Podskalky pri Humennom Norbert Koscelník. Do dvoch ročníkov jeho školy chodia výlučne deti z tamojšej osady. "Pokiaľ sú u nás a venujeme sa im, nie sú problémy ani s dochádzkou, ani s tým, že by sa nechceli učiť. Zhorší sa to ale hneď, ako odídu do bežnej školy v meste," povedal Koscelník. V Podskalke zatiaľ podľa neho chýbajú priestory na to, aby deti aspoň prvý stupeň základnej školy skončili priamo v osade.
Na slovenských základných školách sa podľa štúdie Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť učí asi 50.000 rómskych žiakov, čo je približne desatina všetkých detí na základných školách. V špeciálnych základných školách je pomer rómskych detí asi desaťkrát vyšší ako v bežných školách.
Rómski žiaci, ktorí sa nedokážu vyrovnať s tempom ostatných, končia často podľa Ladislava Richtera z Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít v špeciálnych školách pre deti s mentálnym postihnutím. Dostanú sa tak do izolácie a sú vraj vopred odsúdení na to, že si po skončení školy nenájdu žiadnu prácu.
Psychológovia z pedagogicko-psychologických poradní, ktorí posudzujú mentálnu úroveň detí, namietajú, že ide o zveličené vyjadrenia. Do špeciálnej školy sa podľa nich dostane žiak bez reálneho postihnutia, len ak si to vyslovene želajú ich rodičia. "Máme špeciálne psychologické testy, ktoré prihliadajú na to, že deti z osady možno nikdy nevideli napríklad zubnú kefku, či ceruzku," povedala riaditeľka poradne v Michalovciach Ida Majherová.
Stávajú sa však prípady, že rodičia trvajú na tom, aby sa ich dieťa učilo voľnejším tempom v špeciálnej škole. V tom, aby dokončilo bežnú školu a pokračovali ďalej v štúdiu, údajne nevidia zmysel. "Či už dokončia školu špeciálnu, alebo vôbec nedokončia bežnú, výsledok je rovnaký. Prácu si nenájdu," povedala riaditeľka špeciálnej školy v Chminianskych Jakubovanoch na Spiši Mária Pigulová.
Neefektívne vzdelávanie rómskych žiakov stojí štát podľa riaditeľov škôl desiatky miliónov korún. Veľkú časť nezamestnaných tvoria totiž ľudia s nízkym vzdelaním, ktoré si dopĺňajú napríklad v rekvalifikačných kurzoch. V jednom z projektov si napríklad ľudia môžu dokončiť základnú školu. Ministerstvo práce to každoročne stojí viac než desať miliónov korún.
Miroslav Grman boa
