Bratislava 23. októbra (TASR) - Každoročne zomiera alebo príde o majetok pri požiaroch počas vykurovacieho obdobia, ktoré sa už blíži, veľa ľudí. Horia najmä rodinné domy či chatky, koré si majitelia vykurujú sami.
Podľa prezidenta Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Jozefa Paluša sú z hľadiska úmrtnosti najhoršie prvé a posledné mesiace v roku, teda vykurovacie obdobie. Za trištvrte roka vzniklo práve kvôli vykurovaniu 220 požiarov a zahynuli pri nich dvaja ľudia. "Mnohé z týchto požiarov spôsobia komíny, ktoré netesnia a vylietavajú z nich iskry, tie, v ktorých sú zamurované hrady či odletené uhlíky z krbov," uviedol dnes pre TASR Paluš. Ako podotkol vedúci oddelenia posudzovania výrobkov Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR Štefan Mentel, počas prechodného obdobia, aké je v súčasnosti, si ľudia často temperujú obydlia. Práve vtedy dochádza k nešťastiam kvôli amatérskym vykurovacím zariadeniam či ich nesprávnemu použitiu. "Nedodržia bezpečnú vzdialenosť od ohrievača a majú na sebe horľavé oblečenie či deky, ktoré sa môžu od vysokej teploty vznietiť," povedal Mentel. Problémom býva aj snaha vykúriť miestnosť čo najrýchlejšie a pridávať do ohňa, napríklad v krbe, benzín alebo lieh. "Najmä starší ľudia sa horľavinou polejú alebo ich zasiahne vysoký plameň," dodal Mentel. Hasiči preto odporúčajú dodržiavať pokyny výrobcov vykurovacích zariadení a vykonávať pravidelné kontroly kotlov a komínov.
Počas deviatich mesiacov roka zasahovali slovenskí hasiči pri 7663 požiaroch, čo je o 1547 menej ako vlani. Zahynulo pri nich 35 ľudí a zranilo sa 140. Najviac, 1313-krát, horelo v poľnohospodárstve a v bytoch či rodinných domoch až 1305-krát. Podľa štatistiky HaZZ bola najčastejšou príčinou nedbalosť a neopatrnosť dospelých, ktorí stoja za vznikom až 4806 požiarov.
