Vydávame stručnú chronológiu udalostí, ktoré viedli ku vzniku ČSR.
1914 - Snahy zástancov vzniku prvého štátneho útvaru Čechov a Slovákov sa spočiatku orientovali na cárske Rusko. Svedčí o tom prijatie deputácie cárom Mikulášom II., ktorá mu predložila slovanský a rusofilský program a dosiahla zriadenie československej družiny v ruskom vojsku. V hre bola aj obnova českého kráľovstva pod romanovskou dynastiou.
28. júla 1914 - Začala sa prvá svetová vojna.
19. októbra 1915 - Otázky samostatnosti nového štátu boli častými témami rozhovorov predstaviteľov pripravovanej zahraničnej Národnej rady s významnými politikmi už v rokoch 1915-1916. Tomášovi G. Masarykovi v tom pomohla aj profesúra na londýnskej univerzite a menovanie za riaditeľa Slovanského ústavu, kde mal v tento deň prvú prednášku. O mesiac neskôr vychádza v Paríži "České prohlášení neodvislosti", prvý manifest československej samostatnosti. Významný podiel na tomto akte mal Milan Rastislav Štefánik, ktorý československým aktivistom otváral dvere parížskych salónov i vládnych kancelárií.
február 1916 - V Paríži oficiálne založili Československú národnú radu.
1. mája 1918 - Na zhromaždení robotníkov a obyvateľov Liptovského Sv. Mikuláša a jeho okolia prijali mikulášsku rezolúciu, ktorá nemalou mierou podporovala právo na sebaurčenie národov a myšlienku vzniku Československa.
22. mája 1918 - V mene ministerstva zahraničných vecí Anglicka uznáva lord Robert Cecil právo československého národa na samostatnosť a o niekoľko dní nato vláda USA schvaľuje rezolúciu Kongresu utlačovaných národov v Ríme. V júni sa k veľmociam pridáva Francúzsko, v júli Rusko a v auguste napríklad aj Japonsko.
30. mája 1918 - V USA podpísali predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda československej národnej rady Tomáš G. Masaryk Pittsburskú dohodu.
3. septembra 1918 - Vláda USA vyhlásila, že uznáva vojenský stav medzi Československom a nemeckým a rakúskym cisárstvom. Národnú radu tým považovala de facto za vládu s právomocami riadiť vojenské a politické záležitosti národa.
14. októbra 1918 - Minister zahraničných vecí dočasnej vlády Edvard Beneš vyhlasuje jej prvých veľvyslancov.
18. októbra 1918 - Vo Washingtone vydali deklaráciu československej samostatnosti vypracovanú T. G. Masarykom súbežne s odpoveďou prezidenta Wilsona na ponuku usporiadania Európy od Rakúsko-Uhorska po skončení vojny. "Vyhlásenie nezávislosti prijíma Lincolnove zásady o práve občana a človeka. Československý štát bude republikou vo svojich stálych snahách za pokrokom, zaručí úplnú slobodu svedomia, náboženstva, vedy, spisby, umenia, reči, tlače a právo voľného zhromažďovania sa".
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru sa v Prahe vyhlásil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom 28. októbra 1918 oficiálne vznikla Československá republika.
30. októbra 1918 - Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.
4. mája 1919 - Pri vajnorskom letisku v Bratislave sa stalo letecké nešťastie, pri ktorom zahynul Milan Rastislav Štefánik, minister vojny ČSR, ktorý sa s Eduardom Benešom a Tomášom G. Masarykom najviac zaslúžil o vznik Československej republiky.
