Banská Bystrica 27. októbra (TASR) - Lieková politika a postavenie revízneho lekárstva rezonovali na trojdňovej konferencii revízneho lekárstva Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), ktorá sa dnes skončila v Banskej Bystrici. Skúsenosti a najnovšie poznatky si počas nej vymenilo približne 150 odborníkov zo Slovenska a Česka. V súčasnosti pôsobí v SR viac ako 300 revíznych lekárov.
"Náklady na lieky neustále stúpajú. Začíname už teraz robiť podrobnejšie analýzy predpisu liekov, ako lekári predpisujú lieky a myslím si, že v priebehu jedného, dvoch rokov budeme vedieť účinnejšie kontrolovať lekárov už cez náš informačný systém. Aby sme boli lepšie pripravení na tú kontrolu, potom na revíziu tejto zdravotnej a zdravotníckej dokumentácie," uviedol pre TASR prezident SLS Dušan Michalička.
Podľa Michaličku každá zdravotná poisťovňa vynaloží na úhradu liekov ročne asi 30 percent z celkových nákladov a suma týchto úhrad sa každoročne rapídne zvyšuje. Financie sú však stále obmedzené. Vlani v priemere na jedného poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne pripadlo za lieky 4600 korún, pred 10 rokmi to bolo 1300 korún.
"Naším zámerom nie je znižovať náklady na lieky, ale dôležitejšie je, aby liečba bola racionálna. Väčšinu liekov pacienti použijú nesprávne, alebo ich vôbec nepoužijú. Podľa zahraničných zdravotníckych organizácií až 30 percent liekov sa použije na odstránenie príznakov vyvolaných liečbou, teda samotnými liekmi," konštatoval Michalička.
Na Slovensku chýbajú štandardné terapeutické postupy, ktoré by lekára do určitej miery zaväzovali a umožnili by mu liečiť príslušné ochorenie. Chýbajúce štandardné postupy umožňujú veľkú škálu poskytovania liekov, ktoré nie vždy musia byť indikované. Tieto postupy by mali vypracovať odborníci, ktorých podľa prezidenta SLS na Slovensku máme, v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR. Možnosť vyjadriť sa k nim by mali dostať aj zdravotné poisťovne.
Účastníci konferencie diskutovali i o tom, čo ovplyvňuje postavenie revízneho lekárstva na Slovensku a v Čechách, o ústavnej zdravotnej starostlivosti, urgentnej medicíne či screeningových programoch prevencie zhubných nádorov. Zaoberali sa tiež problematikou medicíny postavenej na dôkazoch, odporúčanými diagnostickými a terapeutickými postupmi i plánovanou liečbou využívanou v cudzine.
