Bratislava 28. októbra (TASR) - Tridsiateho októbra 1918 vznikla v Martine tretia Slovenská národná rada ako vrcholný národný reprezentatívny orgán na Slovensku. Jej programovým dokumentom bola Martinská deklarácia, rozpustená bola 20. januára 1919.
TASR prináša prehľad prijatia základných dokumentov viažucich sa ku vzniku Československa.
18. októbra 1918 - Vo Washingtone vydali deklaráciu československej samostatnosti vypracovanú T. G. Masarykom. Deklarácia bola vydaná súbežne s odpoveďou prezidenta Wilsona na ponuku usporiadania Európy od Rakúsko-Uhorska po skončení vojny. "Vyhlásenie nezávislosti prijíma Lincolnove zásady a o práve občana a človeka. Československý štát bude republikou vo svojich stálych snahách za pokrokom, zaručí úplnú slobodu svedomia, náboženstva, vedy, spisby, umenia, reči, tlače a právo voľného zhromažďovania sa".
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru sa v Prahe vyhlásil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom - 28. októbra 1918 oficiálne vznikla Československá republika.
30. októbra 1918 - Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada. Prijala Deklaráciu slovenského národa, v ktorej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.
Dokument, ktorý signovali v Turčianskom sv. Martine predseda SNR Matúš Dula a tajomník SNR Karol A. Medvecký:
Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, zhromaždení dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov, prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v hraniciach Uhorska je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.
Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.
Nie sú oprávnené na to, aby v mene slovenského ľudu hovorili, ani tie tak zvané zastupiteľské zbory, ktoré sú zostavené na základe úzkeho volebného práva, nedopúšťajúceho prejaviť vôľu národa a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch Čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.
Nie sú na to oprávnené ani také zhromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia. V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je teda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.
Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje: Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetev.
Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novoutvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. októbra formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. októbra uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
Žiadame okamžité uzavretie pokoja, a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, žeby medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.
Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude dopriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.
