Bratislava 28. október (TASR) - Pri príležitosti Pamätného dňa - vzniku Československej republiky sa dnešnou vernisážou na Bratislavskom hrade uskutočnilo otvorenie výstavy o Alexandrovi Dubčekovi pod názvom Štátnik, Demokrat, Európan.
Súčasťou otvorenia výstavy bolo vystúpenie dramatickej skupiny Juraja Sarvaša s názvom Chýbaš, ani nevieš ako, venované pamiatke Alexandra Dubčeka. Súčasťou vystúpenia bolo prečítanie správy o tragickej nehode, pri ktorej sa Dubček ťažko zranil a imaginácia jeho myšlienok tesne po nehode. Nasledovala dramatizácia historických udalostí z augusta 1968 a ďalších zlomových momentov Dubčekovho života prezentovaná v dialógoch a monológoch.
Vernisáž svojím príhovorom otvoril autor výstavy Ivan Laluha. Slávnostného otvorenia sa zúčastnil aj veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Vladimír Galuška s manželkou, synovia Alexandra Dubčeka Pavol a Peter, spisovateľ Ladislav Ťažký, starostka obce Uhrovec, poslanec NR SR Boris Zala a ďalší Dubčekovi spolupracovníci a priatelia.
Verejnosti výstavu, ktorú k 85. výročiu narodenia Alexandra Dubčeka pripravilo Slovenské národné múzeum - Historické múzeum v spolupráci so Spoločnosťou Alexandra Dubčeka a kanceláriou Národnej rady SR, sprístupnia od 29. októbra do 19. novembra na druhom poschodí Bratislavského hradu.
Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci. Bol československým komunistickým politikom, hlavnou osobnosťou Pražskej jari 1968. V roku 1944 sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Po vojne pôsobil v rôznych politických funkciách v Česko-Slovensku. V Moskve vyštudoval politické vedy. Od roku 1963 zastával post prvého tajomníka ÚV KSS. Na konci roku 1967 sa dostal do ostrej kontroverzie s prezidentom ČSSR Antonínom Novotným, čo napokon vyústilo v jeho zvolenie za prvého tajomníka ÚV KSČ v januári 1968. V tejto funkcii presadzoval kroky k liberalizácii režimu. Tento proces, nazývaný Pražskou jarou, bol násilne ukončený intervenciou vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. V apríli 1969 bol Dubček z funkcie odvolaný.
Po Nežnej revolúcii sa do politiky vrátil, v rokoch 1989-1992 bol predsedom Federálneho zhromaždenia ČSFR, v roku 1992 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. 1. septembra 1992 utrpel vážnu dopravnú nehodu, bol hospitalizovaný v pražskej nemocnici Na Homolce, kde 7. novembra zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.
