Štátni lesníci podľa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) vedome poškodzujú lesné biotopy európskeho významu v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT).
Napriek zákazom od úradov životného prostredia totiž ťažia drevo a stavajú lesné cesty v najvzácnejších porastoch. Ich konanie prešetrujú príslušné obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a orgány činné v trestnom konaní.
Ako informoval riaditeľ Správy NAPANT Marián Jasík, štátni lesníci z odštepného závodu Liptovský Hrádok tento rok poškodili ťažbou dreva v lokalitách Rovne, Budnárka, Pod Veľkou Vápenicou, Pod Kráľovou Hoľou, kde na ťažbu nezískali súhlas, vzácne biotopy so spoločenskou hodnotou v stovkách miliónov korún. „Nerešpektujú ani výzvy úradov životného prostredia v Liptovskom Mikuláši a v Poprade na zastavenie činnosti, ani rozhodnutia vydané týmito úradmi, ktoré im túto činnosť zakazujú, a teda ani zákon o ochrane prírody a krajiny,“ uviedol Jasík.
Štátni lesníci podľa štátnych ochranárov poškodzujú v NAPANT-e najzachovalejšie lesné biotopy európskeho významu. Hoci vo väčšine prípadov získali na ťažbu stromov zvalených veternou kalamitou v roku 2004 súhlas úradov životného prostredia, ťažbu v najzachovalejších lesných biotopoch – v ochranných porastoch pod hornou hranicou lesa úrady nepovolili. Vyťažením stromov a súvisiacimi činnosťami tam hrozí vážne poškodenie biotopov, ktoré sú predmetom ochrany navrhovaného územia európskeho významu Kráľovohoľské Nízke Tatry. K ich ochrane sa Slovenská republika zaviazala pri predvstupových rokovaniach v rámci vytvárania sústavy chránených území NATURA 2000.
Štátny podnik Lesy SR svoje konanie odôvodňuje povinnosťou spracovať kalamitu, čo mu vyplýva z lesného zákona. Odvoláva sa aj na to, že Obvodný lesný úrad v Poprade schválil predložený harmonogram spracovania kalamity, ktorý sa týka aj sporných lokalít, hoci úrad životného prostredia pre ne neudelil výnimku. „Táto situácia na severných svahoch Nízkych Tatier je dôsledkom rozporuplnej legislatívy, keď zákon o ochrane prírody a krajiny a zákon o lesoch obsahujú ustanovenia, ktoré si protirečia. "Ak chceme dodržať jeden zákon, porušujeme druhý,“ povedal hovorca Lesov SR Peter Gogola. Podľa Jasíka to však nie je pravda a možno súčasne dodržať oba zákony, „spracovať kalamitu nemusí znamenať vytiahnuť ju celú z lesa.“
ŠOP upozorňuje aj na to, že odštepný závod š.p. Lesy SR v Beňuši začal v septembri stavať lesné cesty v lokalitách, kde na to nedostal od Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici a Ministerstva životného prostredia SR povolenia. V ich výstavbe pokračujú aj napriek výzve Obvodného úradu životného prostredia v Brezne na zastavenie činnosti. „Narýpaných už bolo niekoľko kilometrov ciest do posledných zón ticha na južnej strane Nízkych Tatier v lokalitách Šumiacka dolina, Rovienky, Ždiarske sedlo či Kolesárová, niekde takmer až do pásma kosodreviny. Pre takéto lesné cesty sa v lesníckej praxi iba nedávno zaužíval názov protipožiarne pásy,“ dodal Jasík.
Podľa Gogolu by nové lesné cesty nemali slúžiť iba na spracovanie kalamitného dreva, ale aj na sprístupnenie náročného terénu v prípade požiarnych a pre plnenie úloh, ktoré súvisia s obhospodarovaním lesa, teda s jeho obnovou, výchovou a ochranou. „Rozsiahle lesné požiare na kalamitných plochách by nemali také ničivé následky, ak by boli lesné porasty a kalamitiská dostatočne prístupné lesnými cestami,“ dodal Gogola.
