Banská Bystrica 31. októbra (TASR) - Vedenie š.p. Lesy SR nesúhlasí s tvrdením riaditeľa Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) Mariánom Jasíkom, podľa ktorého lesníci ťažbou dreva a výstavbou lesných ciest v parku vedome poškodzujú lesné biotopy európskeho významu. Tvrdia, že pri hospodárení v lesoch dodržujú všetky zákony, predpisy a nariadenia špecializovanej štátnej správy. Tvrdenia Jasíka o poškodzovaní biotopov v hodnote stoviek miliónov korún sa podľa nich nezakladajú na pravde.
"Spracovanie veternej kalamity z novembra 2004 v lokalite Rovne, Budnárka, pod Veľkou Vápenicou a pod Kráľovou hoľou vykonávajú lesníci na základe rozhodnutí Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši a Obvodného lesného úradu v Poprade. Skutočnosť, že o likvidácii kalamity mal príslušný úrad životného prostredia opačný názor, je dôkazom protirečivej legislatívy, konkrétne Zákona o lesoch a Zákona o ochrane prírody a krajiny," uvádza sa v stanovisku podniku Lesy SR. š.p., ktoré dnes TASR poskytol jeho hovorca Peter Gogola.
Zriadenie rozčleňovacích pásov na zabránenie šírenia sa požiaru v Odštepnom podniku Beňuš uložilo lesníkom OR HaZZ v Brezne na základe protipožiarnej kontroly. Je nesporným faktom, že protipožiarna ochrana je verejným záujmom, výrazne prevažujúcim nad záujmom ochrany prírody a krajiny. Pprincíp pasívnej ochrany prírody, spočívajúci v obmedzovaní prístupu verejnosti do chránených lokalít, presadzovaný štátnymi orgánmi ochrany prírody i mimovládnymi ochranárskymi organizáciami, je lesníkom cudzí, uvádza sa v stanovisku. Lesy SR, š.p., chcú chrániť lesy pre človeka, nie pred ním.
Jasík tvrdí, že OZ Liptovský Hrádok nedostal od príslušných obvodných úradov životného prostredia súhlas na vyťaženie stromov v najzachovalejších lesných biotopoch európskeho významu a v ochranných porastoch pod hornou hranicou lesa, aby sa predišlo nenahraditeľným škodám na životnom prostredí. Lesníci to však nerešpektujú a stromy po kalamite z roku 2004 vyťažili, čím došlo k vážnemu poškodeniu biotopov Kráľovohoľské Nízke Tatry, ktoré sú navrhovanými územiami európskeho významu. Bez súhlasu ťažia aj v lokalitách Rovne, Budnárka, pod Veľkou Vápenicou a pod Kráľovou Hoľou.
Odštepný závod Beňuš Lesov SR, š.p., zasa začal v septembri s výstavbou lesných ciest v lokalitách, kde na ich budovanie nedostal od Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici a Ministerstva životného prostredia SR povolenie. Napriek výzve Obvodného úradu životného prostredia v Brezne na zastavenie ich budovania pokračujú v ich výstavbe. Narýpali už niekoľko kilometrov ciest na južnej strane Nízkych Tatier - v Šumiackej doline, na Rovienkach, v Ždiarskom sedle a v lokalite Kolesárová - na niektorých úsekoch až takmer do pásma kosodreviny, tvrdí Jasík.
