Bratislava 1. novembra (TASR) - V piatok 3. novembra uplynie polstoročie od začiatku televízneho vysielania na Slovensku. Približne na 500 televíznych prijímačoch odvysielali slávnosti z bratislavského Parku kultúry a oddychu. Prvé pracovisko televízie prichýlilo improvizované štúdio pri vysielači na Kolibe.
Ústredné televízne štúdio Praha bolo súčasťou Československého rozhlasu. Neskôr vznikol Československý výbor pre rozhlas a televíziu a zmenou legislatívy v roku 1960 už samostatné jednotky - Československá televízia a Československý rozhlas.
Prvé pokusné vysielanie sa na území Československa uskutočnilo počas Medzinárodnej výstavy rozhlasu MEVRO v roku 1948. Vo svete sa televízne vysielanie začalo pokusne etablovať v éteri už v roku 1928, keď začal svoj vynález šíriť maďarský vynálezca Dénes von Mihály pokoriac dominantnú nemeckú firmu Telefunken. Historicky prvé verejné pravidelné vysielanie v Nemecku si 22. marca 1935 pozrelo niekoľko desiatok ľudí na 250 televíznych prijímačoch s obrazovkou 18 x 22 cm. V roku 1936 sa začalo televízne vysielanie vo Veľkej Británii, v roku 1939 v USA a v roku 1954 v Japonsku.
Televízne štúdio Praha malo svoje prvé sídlo v Mešťanskej Besede na pražskej Malej strane. Jeho signál začala šíriť upravená rozhľadňa na Petříne od 1. mája 1953, pričom od 25. februára 1954 sa už vysielalo pravidelne, najskôr tri dni v týždni a od 29. decembra 1958 každý deň. Druhé televízne štúdio v Československu sídlilo v Ostrave, ďalšie v Bratislave a potom v Brne, od 25. februára 1962 sa vysielalo aj z Košíc. V tom čase bolo evidovaných milión platiacich koncesionárov.
V roku 1957 sa vysielala prvá televízna inscenácia hry V. Novotného - Dovidenia, Lucien (réžia Ján Roháč, v hlavných úlohách Mária Kráľovičová a Elo Romančík). Prvou pôvodnou televíznou hrou bol v roku 1958 Príbeh Verony Tkáčovej, ktorú napísal Peter Sever. Od januára 1959 sa začala utvárať tradícia bratislavských pondelkov.
Nové bratislavské televízne centrum vyrastalo v Mlynskej doline súbežne so stavbou centra v Prahe na Kavčích horách a prvé programy v nich v vznikali na konci roku 1970. Od 10. mája 1970 začala Čs. televízia vysielať druhý program, farebný program na Slovensku sa prvýkrát vysielal 14. februára 1970. Išlo o prenos z Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách. Od 9. mája 1975 sa vo farbe vysielalo už aj na 1. programe. Od 1. júla 1991 existuje po schválení zákona SNR Slovenská televízia.
Počas existencie Československej televízie žali jej tvorcovia mnohé zahraničné ocenenia na festivaloch televíznych programov. Napríklad v roku 1962 si z Monte Carla odniesol hlavnú cenu Zlatú nymfu Ján Werich za titulnú rolu v poviedke Medveď klasika A. P. Čechova. V roku 1965 bodoval aj televízny film Neprebudený v réžii Jozefa Zachara, Krotká režiséra Stanislava Barabáša v roku 1968, Balada o siedmich obesených režiséra Martina Hollého o rok neskôr, Viera Strnisková získala cenu medzi herečkami na Medzinárodnom televíznom festivale Zlatá Praha a Miloslav Luther získal v Monte Carlo Striebornú nymfu za adaptáciu drámy Thomasa Manna Mário a kúzelník. Na festivale v Plovdive bol úspešný aj Osvald Záhradník s inscenáciou Sonatína pre páva a na domácom festivale Cena Dunaja v kategórii hudobných a zábavných programov režisér Ján Roháč so Snehuliakmi.
Československá televízia mala do svojho zrušenia zo zákona prijatého Federálnym zhromaždením ČSFR v rozmedzí rokov 1953 až 1992 jedenásť ústredných riaditeľov, Česká televízia od roku 1993 sedem a Radu STV čaká voľba v poradí štrnásteho riaditeľa Slovenskej televízie.
