Banská Bystrica 3. november (TASR) - Cennej lokalite s výskytom vzácnych lesných spoločenstiev chránených druhov fauny, najmä tetrova hlucháňa, hrozí zánik. Veterná smršť z novembra 2004 v Prírodnej rezervácii (PR) Fabova hoľa v Národnom parku Muránska planina na ploche 262 hektárov s najvyšším bodom vo výške 1 439 metrov nad morom spôsobila, že v nej už dva roky leží na zemi vyše osemtisíc kubíkov dreva a ďalších dvetisíc predstavujú zlomy stromov.
Apokalyptický obraz pôvodne neporušeného kúta prírody po veternej a snehovej kalamite podľa hovorcu štátneho podniku Lesy SR v Banskej Bystrici Petra Gogolu už druhý rok zhoršuje podkôrniková kalamita. V tomto roku vyleteli z odumierajúcich stromov a napadli ich ďalšie dve generácie lykožrúta smrekového. Tretia generácia prezimuje pod kôrou a na jar sa začne znova množiť. Lesníci odhadujú, že za rok sa podkôrniková kalamita rozšírila na okolité zdravé stromy a spôsobila prírastok s odumierajúcimi chrobačiarmi (napadnutými smrekmi) približne na 20 percentách plochy.
"Ak budú také teplé a suché letá ako v tomto roku, do piatich rokov sa lesné porasty na území PR Fabova hoľa úplne rozvrátia. Podkôrny hmyz navyše vážne poškodí aj hospodárske lesy, ktoré sa nachádzajú v dotyku s prírodnou rezerváciou a spôsobí obrovské ekonomické škody. Biotop vzácneho tetrova hlucháňa sa definitívne zničí a stratí sa predmet ochrany, pre ktorý PR Fabova hoľa vyhlásili. Odumretie veľkých lesných komplexov spôsobí vážne ekologické škody kvôli narušenej retenčnej a pôdoochrannej funkcii lesa. Je najvyšší čas zachrániť, čo sa dá, rýchlym rozpracovaním poškodených porastov obnovnými postupmi smerujúcimi k zachovaniu lesa. Zajtra už bude neskoro," varuje Ján Kovalčík z Odboru usmerňovania lesníckych činností podniku Lesy SR.
Lesníci boli hneď po vzniku kalamity pripravení spraviť účinné preventívne opatrenia proti rozšíreniu zničujúceho podkôrneho a drevokazného hmyzu. Chceli asanovať kalamitné drevo a zalesniť pôvodnými drevinami postihnuté plochy porastov tak, aby biotop pre chránené druhy rastlín a živočíchov zachovali a aby chránené územie nestratilo opodstatnenie. Ochrancovia prírody sú naopak presvedčení, že kalamitné drevo je nutné ponechať na zemi a prírodné procesy v rezervácii na samovývoj, pričom rozšíreniu podkôrneho hmyzu sa doteraz snažili zabrániť iba neodbornou a neúčinnou inštaláciou niekoľkých lapačov.
Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici pred rokom nepodporil žiadosť podniku Lesy SR o výnimku na zásah v 5. stupni ochrany prírody, ale postúpil problém na Ministerstvo životného prostredia SR odvolávajúc sa na zákon o ochrane prírody a krajiny. Podľa neho má štátna správa rozhodnúť, či považuje takúto činnosť za zásah do územia európskeho významu, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov. V tomto roku túto výnimku udelili orgánom štátnej ochrany prírody (ŠOP) nie na asanovanie kalamitného dreva, ale iba na inštalovanie lapačov po obvode troch kalamitných plôch v dĺžke dvoch kilometrov, uviedol Gogola.
