|
Rušný deň na úrade práce v jednej východoslovenskej obci. ARCHÍVNE FOTO - TASR |
Viac to bolo iba v Maďarsku (14,2 percenta) a Veľkej Británii (17 percent). "Priemer EÚ je 9,6 percenta a od roku 2002 ostáva viac-menej na nezmenenej úrovni," píše ministerstvo sociálnych vecí v novej správe o sociálnej situácii obyvateľstva.
Helena Woleková z Nadácie SOCIA tvrdí, že "dedenie" chudoby alebo viacgeneračná chudoba je na Slovensku realitou. Fakt, že deti majú nedostatočný prístup k vzdelaniu a ďalším verejnoprospešným službám, sa v ich dospelosti prejaví "v ťažšom uplatnení sa na trhu práce, respektíve dlhodobou nezamestnanosťou", hovorí Woleková. Rodiny, ktoré si takéto deti založia, "sú opäť chudobnými rodinami a cyklus sa opakuje", tvrdí.
Aj Silvia Rybárová z ministerstva si myslí, že neprítomnosť pracujúcich dospelých môže ovplyvniť vzdelávanie detí a ich účasť na trhu práce. V chudobných komunitách však podľa nej môže istú úlohu zohrávať aj akási skepsa: "Načo sa budem učiť? Aj tak budem nezamestnaný."
Ministerstvo píše, že nulová pracovná aktivita môže mať za následok aj "dedenie nezamestnanosti".
Z dospelých obyvateľov Slovenska, čiže osôb vo veku 18 - 64 rokov, už dlhší čas v domácnosti bez zamestnania žije približne desatina, čo je na úrovni priemeru Európskej únie. Rezort pokladá za zaujímavé, že krajiny s pomerne vysokou mierou zamestnanosti a nízkou mierou nezamestnanosti ako Belgicko, Nemecko, Írsko a Veľká Británia "majú podiel takýchto ľudí vyšší ako priemer Európskej únie".
Človek, ktorý príde o zamestnanie, sa zo všetkých síl snaží dostať do pôvodného stavu, čiže nájsť si zamestnanie, a je ochotný tomu veľa obetovať, hovorí Martina Justová z občianskeho združenia Maják v Zlatých Moravciach. Deti z rodín nezamestnaných však takýto šok a mobilizáciu svojich síl nemôžu zažiť. "Nezamestnanosť je v domácnosti zvykom, stáva sa životným štýlom. Aj keď nechceným," dodáva Justová.
Pomerne veľký podiel dlhodobo nezamestnaných na Slovensku predstavuje podľa Wolekovej reálnu hrozbu, že "dedenie nezamestnanosti" sa stane realitou, ak rodiny nedostanú kvalifikovanú a včasnú pomoc.
O sociálnej situácii obyvateľstva
V 1. polroku 2006 bolo na Slovensku 2 652 500 ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo je o 18 700 viac ako v 1. polroku 2005.
Z celkového počtu obyvateľov vo veku 15 a viac rokov bolo 41 percent ekonomicky neaktívnych, čo je okolo 1 842 400 osôb. To je v porovnaní s minulým rokom o 40 600 viac. Najväčší podiel na tejto skupine obyvateľov mali dôchodcovia - 56,3 percenta, čo predstavuje zhruba 1 036 800 osôb. Ďalej to boli študenti a učni (28,2 percenta).
Medziročný rast zamestnanosti zaznamenali všetky kraje Slovenska, najvýraznejší - 6,2 percenta - Prešovský kraj.
K 30. júnu 2006 bolo v národnom hospodárstve k dispozícii 18 345 voľných pracovných miest. Oproti minulému roku to bolo o 32,6 percenta viac.
K tomuto dňu Štatistický úrad registroval 380 162 fyzických osôb - podnikateľov. Medziročne to bolo o 5,6 percenta viac.
Do konca júna miera evidovanej nezamestnanosti klesla na 10,36 percenta, čo bolo oproti minulému roku o 0,73 percentuálneho bodu menej.
Oproti 1. polroku 2005 bolo v evidencii nezamestnaných priemerne o 35 600 osôb mesačne menej.
Prírastok nezamestnaných bol zaznamenaný len u osôb v preddôchodkovom veku (55- až 59-ročných) a 60- a viacročných. Najväčší podiel na nezamestnanosti však mala skupina ľudí vo veku 35 - 49 rokov.
Poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej bolo oproti 1. polroku minulého roka o 3 percentá menej, čo bolo spôsobené predovšetkým poklesom miery nezamestnanosti.
V 1. polroku 2006 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi mesačne priemerne 372 118 občanov, čo predstavuje 6,9 percenta na celkovom počte obyvateľov Slovenska. Oproti minulému roku to je o 0,2 percentuálneho bodu menej. (joč)
Zdroj: Správa o sociálnej situácii obyvateľstva
Slovenskej republiky za 1. polrok 2006
