Banská Bystrica 4. novembra (TASR) - Posledný funkčný vodný žľab na spúšťanie dreva v strednej Európe nachádzajúci sa v Dolnom Harmanci pri Banskej Bystrici bude o rok jednou z atrakcií cestovného ruchu. Prilákať by mal najmä rodiny s deťmi, aby im priblížil ako sa kedysi zvážalo drevo.
Vodný žľab v doline Rakytovo dlhý takmer 2 500 metrov sa začína v nadmorskej výške 700 metrov a ústi do Čierneho potoka ležiaceho 532 metrov nad morom. Postavili ho z dreva ihličnatých stromov, väčšinou smrekového, bez použitia jediného klinca. Na podkladoch je uložený po dĺžke rozrezaný kmeň. Štiepnu plochu vydlabali do tvaru korýtka. Bočné steny tvoria "bočiaky", čiže žrde a tenké kmene položené maximálne tri na sebe. Celú konštrukciu spájajú cez vyvŕtané otvory smrekové vetvy. Žľab sa utesňuje machom a mačinou.
Drevo sa v porastoch ručne vhadzuje do žľabu. Na miestach s menším sklonom ho ľudia postrkujú háčikmi. Na mieste, kde sa drevo bude odvážať, je v koryte jednoduchá konštrukcia, ktorá polená z vody vyrazí. Ťľabom možno plaviť len metrové polená.
Na obnove schátranej historickej pamiatky sa už pracuje. Zrekonštruovať ju sa rozhodol banskobystrický magistrát v rámci projektu rozvoja turistickej infraštruktúry v meste pod Urpínom a okolí, ktorý začal realizovať vlani v máji a chce ho dokončiť v septembri 2007. Získal naň prostriedky z eurofondov. Na opravu žľabu z celkového rozpočtu projektu takmer 13,7 milióna korún vyčlenil 1,545 milióna korún.
V minulosti sa drevo najčastejšie plavilo po potokoch a riekach. Dlhé kusy sa zväzovali do pltí a krátke, ktoré sa používali najmä ako palivo, sa plavili väčšinou jednotlivo. V okolí Banskej Bystrice veľa dreva spotrebovali predovšetkým pece, kde sa tavili kovy. Neprístupné doliny a potoky upravovali tak, aby ho mohli splavovať k "hrabliam", kde sa z vody vyberalo a dodávalo zákazníkom.
