Bratislava 6. novembra (ČTK) - Slovensko si pohoršilo v celosvetovom rebríčku korupcie, ktorý zostavuje medzinárodná organizácia Transparency International (TI). Krajina skončila tento rok na 49. mieste, zatiaľ čo vlani bola na 47. priečke. Spomedzi krajín Európskej únie skončilo Slovensko z hľadiska korupcie ako tretí najhorší štát.
Napriek poklesu v rebríčku si však Slovensko polepšilo v samotnom indexe, ktorý meria celkový rozsah korupcie vo verejnom i politickom živote. Jednotlivé štáty TI hodnotila indexom od nuly, ktorá znamenala najhorší výsledok, po desiatku. Slovensko dosiahlo hodnotu 4,7 bodu, čo je medziročne o 0,4 bodu viac. Na ďalšie zlepšovanie indexu krajina podľa slovenskej pobočky Transparency International (TIS) nemá vytvorené podmienky.
Prezidentka TIS Emília Sičáková-Beblavá upozornila, že nová vláda Roberta Fica nemá jasne definovanú protikorupčnú politiku a chystá sa pritom rozdeľovať viac peňazí. To podľa nej vytvára priestor pre korupciu.
Korupcia môže byť preto problémom napríklad pri prerozdeľovaní peňazí z eurofondov. "Množstvo peňazí v eurofondoch si vyžaduje konkrétne opatrenia. Inak sa peniaze minú účinkom," povedala Sičáková-Beblavá. Vláda by aj preto mala podľa nej vypracovať na najbližšie štyri roky protikorupčný program.
Minister vnútra Robert Kaliňák správu Transparency uvítal. "Slovensko sa stále posúva bližšie ku krajinám, kde korupcia je problém včerajška," tvrdil. Vláda podľa neho pripraví ďalšie zmeny v zákonoch, ktoré prispejú k boju proti korupcii, bližšie ich však nespresnil. Novinárom povedal, že by sa mali týkať najmä trestného práva. Podľa ministra by tiež zákony mali byť tvrdšie voči tým, čo nechodia na súdne pojednávania. Prevencii proti korupcii by vraj pomohli napríklad aj jasnejšie pravidlá pri vydávaní licencií na úradoch, aby úradníci mali menší priestor rozhodovať.
TIS vo svojej správe kritizovala aj zámer ministra spravodlivosti Štefana Harabina zrušiť Špeciálny súd, odvolávanie predsedov krajských súdov, či snahy vlády obmedziť nezávislosť energetického regulačného úradu (ÚRSO) a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa TIS naviac vládny Odbor boja proti korupcii v súčasnosti nevyvíja žiadnu činnosť.
Kaliňák však oponoval, že úlohou Špeciálneho súdu nie je bojovať proti korupcii, ale rozhodovať. Vládny odbor boja proti korupcii by podľa Kaliňáka mal vysvetľovať legislatívu a robiť osvetu, pričom pri boji proti korupcii nemá nahrádzať políciu.
Organizácia naopak pozitívne hodnotila, že ministerstvo spravodlivosti pokračuje vo zverejňovaní rozhodnutí súdov, či odstúpenie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Mariána Záhumenského po podozrení z konfliktu záujmov.
To, či sa vláda Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS v oblasti boja proti korupcii oproti predchádzajúcim kabinetom Mikuláša Dzurindu zlepšila, alebo zhoršila, sa však zatiaľ podľa Sičákovej-Beblavej povedať nedá.
V celosvetovom rebríčku sa na prvých miesta spomedzi 163 krajín umiestnili severské štáty Fínsko, Island, Dánsko alebo Švédsko ako aj Nový Zéland, Singapur a Švajčiarsko. Tieto štáty dosiahli v indexe viac ako deväťbodové hodnoty. Na konci rebríčka naopak figurují Haiti, Mjanmarsko či Irak.
Od Slovenska je korupcia podľa správy medzi krajinami EÚ horšia už iba v Grécku a Poľsku. Susedné Česko skončilo v rebríčku na 46. mieste.
Mimovládna organizácia Transparency International mapuje stav korupcie v jednotlivých štátoch sveta. Jej konečné stanovisko je výsledkom rôznych prieskumov nezávislých inštitúcií. Vychádza pritom z názorov odborníkov a podnikateľov, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi verejnosti.
kbp prl pto
Akutalizované 16:30
