Narodila sa v Čechách v obci Barchov, ktorej vznik sa datuje pred rokom 1412. S rodičmi žila malá Vilma Březinová v rakúskom Linzi, neskôr v Bratislave. V rokoch 1925-1926 študovala na Lekárskej fakulte UK, v roku 1929 absolvovala herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.
Vilma Jamnická patrila vďaka svojmu manželovi Jánovi Jamnickému (1908-1972) k zakladateľskej generácii slovenskej profesionálnej činohry. Po angažmán, ktoré dostala v roku 1929 od Janka Borodáča, bola členkom Slovenského národného divadla až do roku 1969, keď odišla do dôchodku.
Po prvýkrát sa objavila pred kamerou vo filme Drevená dedina v roku 1954, poslednou kreáciou bola richtárova babka vo filme Nejasná zpráva o konci světa v roku 1997. Hlavná úloha sa jej však nikdy neušla. Účinkovala v 18 filmoch, - spomeňme Jánošíka, Postav doma, zasaď strom, Bielu stužku, Kto odchádza v daždi, Fontánu pre Zuzanu.
Vilma Jamnická stvárnila desiatky postáv a postavičiek v profilových inscenáciách činohry našej prvej profesionálnej divadelnej scény. Po jej opustení naplno rozvíjala svoje astrálne schopnosti, ktorými vstúpila na stránky novín a časopisov aj v novom tisícročí. Uznávaná jubilujúca astrologička zanecháva nasledujúcim generáciám spomienky na divadelný život v knihe Letá a zimy s Jánom Jamnickým a návod na dožitie sa storočnice Elixír života.
