Podmienkou je, aby mali v obci, kde budú voliť trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb, teda v sobotu 2. decembra dosiahli 18 rokov. Podľa zákona o voľbách do orgánov obecnej samosprávy tak môžu primátorov, starostov a poslancov komunálnych zastupiteľstiev voliť nielen občania Slovenskej republiky, ale aj cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku. Keďže v každej obci volia jej obyvatelia svojich vlastných komunálnych zástupcov, voličský preukaz na komunálne voľby neexistuje. Voliť sa dá len v mieste trvalého bydliska na základe občianskeho preukazu. Ako pre agentúru SITA uviedla zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Lívia Škultétyová, voliť sa dá len s občianskym preukazom preto, lebo len v ňom máme zapísané presné trvalé bydlisko.
Na základe preukazu totožnosti volebná komisia zaznačí voliča v zozname voličov a dá mu prázdnu obálku s odtlačkom úradnej pečiatky obce alebo mesta a hlasovacie lístky. Všade okrem Bratislavy a Košíc dostanú voliči dva lístky - hlasovací lístok pre voľby starostu obce alebo v meste primátora a hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného alebo v meste mestského zastupiteľstva. V Bratislave a v Košiciach dostanú voliči nie dva, ale až štyri hlasovacie lístky - pre voľby primátora mesta, pre voľby poslancov mestského zastupiteľstva, hlasovací lístok pre voľby starostu mestskej časti a pre voľby poslancov miestneho zastupiteľstva. S obálkou a lístkami sa volič odoberie do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, za tzv. plentu. Na hlasovacom lístku pre voľby poslancov obecného (mestského alebo miestneho zastupiteľstva) zakrúžkuje poradové čísla jednotlivých kandidátov, najviac však u toľkých, aký počet poslancov má byť vo volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora mesta alebo starostu mestskej časti) zakrúžkuje volič poradové číslo len jedného kandidáta. Hlasovacie lístky ešte za tzv. plentou dá do obálky, ktorú potom vhodí do volebnej schránky, tzv. urny. Voličovi, ktorý sa neodoberie za plentu, komisia neumožní hlasovať. Ak sa volič, zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, nemôže počas volieb dostaviť do volebnej miestnosti, môže okrskovú volebnú komisiu, v ktorej zozname voličov je zapísaný, požiadať o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Podľa Škultétyovej stačí, ak o to požiada sused alebo príbuzný voliča. Komisia vyšle k voličovi svojich dvoch členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania. Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou za plentu iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a dal do obálky. Nemôže to však byť člen okrskovej volebnej komisie.
Voliť podľa zákona nemôžu napríklad tí, ktorí majú obmedzenú osobnú slobodu z dôvodu ochrany zdravia ľudí, sú vo výkone trestu odňatia slobody, sú zbavení alebo majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.
Ako vyplýva z informácií odboru vnútorných vecí Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR, zo všetkých 2 891 základných územných jednotiek SR je 138 miest a 2 749 obcí. Zvyšok tvoria štyri vojenské obvody - Záhorie, Lešť, Valaškovce a Javorina, ktoré ale nie sú samosprávnymi orgánmi. V prípade Bratislavy a Košíc sa k počtu samosprávnych orgánov miest a obcí, ktoré obyvatelia Slovenska budú voliť v obecných voľbách, pripočítava aj 17 bratislavských mestských častí a 22 košických mestských častí, na čele ktorých stoja starostovia. Spolu by sa tak malo 2. decembra zvoliť 2 926 samosprávnych orgánov miest a obcí. Voliť sa budú aj komunálni poslanci. Ich presný počet však zatiaľ nie je
