rebuje investovať viac do vzdelanostnej ekonomiky, vedy, výskumu a infraštruktúry. Prísne kritériá pre euro však v rozpočte na to nevytvárajú priestor.
„Súčasná vláda sa rozhodla dodržať vstup do eurozóny v roku 2009. V tejto chvíli to vyzerá tak, že obetuje niektoré dôležité strednodobé a dlhodobé záujmy Slovenska,“ citovala TASR exministerku financií, ktorá je v súčasnosti viceprezidentkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne.
Politická kampaň exministerky
Schmögnerová tiež povedala, že Európska centrálna banka vysiela novým členom signály, aby boli opatrné a neponáhľali sa s prijatím eura. Europoslanec za HZDS a exminister financií Sergej Kozlík takéto signály vo vzťahu k Slovensku nezachytil. Myslí si však, že Slovensko sa nemusí dostať do eurozóny, aj keď sa mu podarí splniť všetky maastrichtské kritériá pre zavedenie eura. Európska komisia, ktorá má pri prijímaní do eurozóny rozhodujúce slovo, hodnotí podľa Kozlíka krajiny nielen ekonomicky, ale aj politicky. Domnieva sa, že komisia by bola najradšej, ak by krajiny strednej Európy zavádzali euro naraz, alebo aspoň v blízkych termínoch. „Vidím riziko, že ak by sme aj ekonomické kritéria splnili, môžu nájsť výhovorku, že to nie je udržateľné,“ povedal europoslanec Kozlík.
Litva, ktorú komisia nedávno nepustila do eurozóny pre mierne vyššiu infláciu, mala podľa neho ekonomické predpoklady, aby euro zaviedla. „Odmietnutie Litvy chápem ako geopolitický manéver, nebolo to pre ekonomické dôvody,“ povedal Kozlík.
Schmögnerovej argumenty, že euro má aj nevýhody Kozlík uznáva. On však vidí v skorom prijatí eura viac výhod ako nevýhod. „Som zástanca prijatia eura v roku 2009,“ povedal. Schmögnerovej vyjadrenia k zavedeniu eura vníma viac ako politickú kampaň. „Dlhodobo pretrváva jej záujem o politiku. Raz sa jej misia v Londýne skončí a nechce zísť z očí odbornej verejnosti,“ povedal.
Politický dôvod vystúpenia exministerky nevylúčil ani politológ Juraj Marušiak. „Nikdy nepovedala, že rezignovala z aktívnej politiky.“
Politológ Miroslav Kusý má opačný názor. Nemyslí si, že by si tým pripravovala pôdu na návrat do politiky. „To nie je kampaň, ktorá by bola v jej prospech, lebo skoré zavedenie eura sa u nás chápe ako pozitívum,“ povedal Kusý.
Výhody prevyšujú nevýhody
Ekonómovia tvrdia: zavedenie eura už v roku 2009 je výhodné. „S prijatím eura sú spojené nielen riziká, ale aj výhody. Ich súčtom dostaneme čistý prínos zo zavedenia eura a ten by mal byť pozitívny,“ povedal hlavný ekonóm UniBanky Viliam Pätoprstý. Podobný postoj má aj Národná banka Slovenska.
„Na základe všetkých analýz, ktoré máme k dispozícií vyplýva, že rok 2009 by mal optimalizovať prínosy zo zavedenia eura,“ povedal v Sobotných dialógoch SRo člen Bankovej rady Národnej banky Peter Ševčovic. Banka si tvrdí, že „euro vytvorí podmienky, aby Slovensko začalo rýchlejšie dobiehať vyspelé krajiny EÚ“.
Fico o výhodnosti nepochybuje
O výhodnosti skorého prijatia eura je presvedčený aj premiér Róbert Fico, hoci pôvodne váhal. „Diskusia o vplyve, výhodách a nevýhodách prijatia eura je legitímna,“ povedala v súvislosti s výrokmi Schmögnerovej výrokmi jeho hovorkyňa Silvia Glendová. Exministerkine vyjadrenia podľa Glendovej však nič nemenia na záväzku vlády prijať euro v januári 2009.
Slovensko už je v takzvanej čakárni pre euro, ktorou je európsky menový systém ERM II. Ak by vláda ustúpila z pôvodného plánu, mohlo by to zneistiť finančné trhy a oslabiť korunu. Neistota na trhu vedie aj k vyšším úrokom, čím sa predražuje financovanie štátneho dlhu.
Poľsko musí prijať euro bez referenda
BRUSEL – Poľsko musí prijať euro, keď splní príslušné podmienky, a to bez referenda. Uviedla to včera Európska komisia v súvislosti s plánom poľskej vlády vstúpiť do eurózony až po úspešnom referende.
„Zmluvné záväzky sú jasné,“ povedal hovorca komisie Johannes Laitenberger. Euro podľa neho musí byť zavedené, keď krajina splní konvergenčné kritériá. Poľská ministerka financií Zyta Gilowska v piatok povedala, že vláda plánuje uskutočniť v roku 2010 referendum o vstupe do eurozóny v prípade, ak Poľsko v roku 2009 splní konvergenčné kritériá.
Kritériá na vstup do eurozóny požadujú do kandidátskej krajiny nízku infláciu a úrokové sadzby, stabilnú menu, deficit verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu, štátny dlh nižší ako 60 percent HDP a nezávislosť centrálnej banky.
(tasr)
Výhody a nevýhody zavedenia eura
výhody
odstráni sa kurzové riziko
zaniknú transakčné náklady na zmenu peňazí
zlacnejú úvery
zintenzívni sa obchodná výmena
zjednoduchší sa prístup na zahraničné finančné trhy
vyšší tlak na rozpočtovú disciplínu
nevýhody
strata suverenity v menovej politike
tlak na vyššiu infláciu
rýchlejšie približovanie sa k cenám v EÚ
