BRATISLAVA 14. novembra (SITA) - Novely zákonov o Slovenskej televízii (STV) a Slovenskom rozhlase (SRo), známe tiež aj ako Jarjabkove novely, začnú platiť v stredu. Obe predložil do parlamentu poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek a Národná rada SR ich schválila 24. októbra. Novely zhodne riešia voľbu generálneho riaditeľa a menovanie dočasných štatutárnych zástupcov do zvolenia šéfa verejnoprávneho média. Pri voľbe generálneho riaditeľa znižujú v treťom hlasovaní kvórum potrebné na zvolenie z dvojtretinovej na nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov rady. Na zvolenie tak v opakovanom hlasovaní druhého kola voľby stačí osem zo všetkých 15 hlasov členov rady. V ostatných hlasovaniach potrebuje kandidát na zvolenie stále aspoň 10 hlasov. Novely zároveň zakazujú kandidovať členom rád a dozornej komisie na post riaditeľa STV resp. SRo. Rozhlasová rada a Rada STV zároveň podľa noviel dostali novú kompetenciu - možnosť určiť dočasného štatutára na čas od odchodu starého a do nástupu nového generálneho riaditeľa.
Ako pre agentúru SITA uviedol D. Jarjabek, vychádzal z návrhu, ktorý počas voľby šéfa SRo pripravilo začiatkom roka ministerstvo kultúry. Neobáva sa, že by jeho ustanovenia mohol niekto spochybniť, keďže obe novely konzultoval s právnikmi a prešli aj ministerstvom kultúry, Národnou radou a legislatívnou radou vlády. Podľa neho zákaz kandidovať na generálneho riaditeľa pre členov rady a dozornej komisie verejnoprávneho média nie je v slovenskej legislatíve výnimočný a takýchto obmedzení je viac. Tvrdí, že nejde o porušenie práva na prístup k verejným funkciám. Cieľom podľa Jarjabka je zabrániť možnému konfliktu záujmov.
Jarjabkovo tvrdenie potvrdzuje aj Martin Sečanský z právnickej kancelárie SSP. Ako vyplýva z právneho stanoviska, ktoré poskytol agentúre SITA, skutočnosť, že kandidát na zvolenie za generálneho riaditeľa STV alebo SRo nemôže byť zároveň členom Rady STV alebo Rozhlasovej rady a ani členom Dozornej komisie STV či SRo nie je porušením ústavného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám upravuje Ústava SR, a to tak, že "občania majú za rovnakých podmienok prístup k takýmto funkciám, čo neznamená len právo uchádzať sa o takúto funkciu, ale aj požiadavku na splnenie všetkých podmienok, ktoré sú pre určitú funkciu určené," konštatuje sa v stanovisku. "Ak sa funkcia generálneho riaditeľa STV považuje za verejnú funkciu, na ktorú sa vzťahuje ústavné právo, tak podľa nášho názoru by novelou zákona nedošlo k porušeniu tohto práva, nakoľko podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa STV by pre všetkých občanov zostali rovnaké, a to vrátane podmienky, že kandidovať na funkciu generálneho riaditeľa nemôže žiadny člen Rady STV alebo Dozornej komisie," uvádza Sečanský. Sečanský nepovažuje novelu zákona o STV za retroaktívnu. Novela začne platiť v stredu 15. novembra, pričom voľby riaditeľa boli vyhlásené už 25. októbra. "Ústava SR, s ktorou by novela zákona potenciálne mohla byť v rozpore, upravuje zákaz retroaktivity, a to len pre oblasť trestného práva. V civilnom práve, najmä v procesných predpisoch, je však bežné, že novým zákonom sa upravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúceho zákona, pričom však právne účinky, ktoré nastali za účinnosti predchádzajúceho zákona, zostávajú zachované," tvrdí Sečanský. V tomto prípade sa tak voľba generálneho riaditeľa STV dokončí podľa novelizovaného zákona.
