Bratislava 3. apríla (TASR) - V prípade sťažnosti, ktorú podali na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu vo februári 2000 obžalovaní z vraždy piešťanskej medičky Ľudmily Cervanovej, sa v súčasnosti Slovenská republika vyjadruje o jej obsahu a prijateľnosti. Uviedol to dnes agent pre zastupovanie SR v konaní pred ESĽP Peter Vršanský a potvrdil, že obžalovaní sa sťažujú na prieťahy v súdnom konaní a žiadajú od štátu i finančné zadosťučinenie. Ak ESĽP sťažnosť prijme, prichádza zo strany agenta do úvahy rokovanie o zmieri medzi oboma stranami. Túto možnosť dnes pre TASR pripustil i jeden z obžalovaných v kauze Cervanová a zároveň jeden z predkladateľov sťažnosti Milan Andrášik.
Vláda SR vypracovala k uvedenej sťažnosti stanovisko, o ktorom sa na základe rozhodnutia ESĽP musia sťažovatelia vyjadriť do 24. apríla. Po prípadnom prijatí sťažnosti bude ESĽP skúmať, či je odôvodnená, či boli vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky, či nie je zjavne nepodložená atď. Ak by ESĽP v uvedenej sťažnosti nakoniec rozhodoval rozsudkom, bude musieť skúmať úkony v konaní až do vynesenia rozsudku vnútroštátneho súdu. Kancelária agenta pre zastupovanie SR v konaní pred ESĽP odmietla uviesť výšku finančného zadosťučinenia, ktoré obžalovaní od SR požadujú. Podľa nej je však suma, ktorú navrhovali, prehnaná, a sú v nej zahrnuté i položky, ktoré pred ESĽP požadovať nemožno. M. Andrášik na to reagoval otázkou, či existuje suma, ktorou sa dá vyčísliť jeho život a život jeho rodiny. Konkrétnu výšku finančného zadosťučinenia však tiež neuviedol. Prvoradým je podľa neho "rýchly a spravodlivý rozsudok" v prípade vraždy.
Medičku Ľudmilu Cervanovú, narodenú v roku 1954, našli zavraždenú 14. júla 1976 v potoku Čierna Voda neďaleko obce Kráľová pri Senci. Hlavné pojednávanie so siedmimi Nitranmi, obžalovanými z tejto vraždy, sa na bratislavskom krajskom súde začne v utorok 17. apríla. V septembri 1982 uznal súd Miloša K. (1954), Milana A. (1951), Romana B. (1954), Stanislava D. (1954), Františka Č. (1950), Pavla B. (1954) a Juraja L. (1953) v tomto prípade vinnými a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody na 24, 22, 20, 18, 12, 8 a 4 roky. V roku 1990 podal proti rozsudku vtedajší federálny generálny prokurátor Tibor Böhm sťažnosť pre porušenie zákona. Najvyšší súd ČSFR ho v celom rozsahu zrušil a vrátil bratislavskému krajskému súdu s tým, aby vo veci začal nové konanie. Zároveň boli všetci odsúdení z výkonu trestu prepustení na slobodu.
