BRATISLAVA 15. novembra (SITA) - Politici sa s minulosťou vo vzťahoch Slovákov a Maďarov nevyrovnajú, pretože sú egoistickí a pragmatickí, uviedol riaditeľ Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a bývalý minister kultúry SR Rudolf Chmel na dnešnom medzinárodnom sympóziu s názvom Slovensko-maďarské vzťahy dva roky po vstupe do Európskej únie (EÚ). Chmel vystúpil v panelovej diskusii a spolu s ďalšími diskutujúcimi sa pokúšal odpovedať na kľúčovú tému sympózia: Potrebujeme slovensko-maďarské vyrovnanie? Ani jeden z diskutujúcich jednoznačne nepovedal, či vyrovnanie potrebujeme alebo nie a čo tento termín presne zahrňuje. Skôr sa obmedzili na výpočet dôvodov alebo podmienok, ktoré vyrovnaniu bránia, respektíve sú potrebné na to, aby sa mohlo o ňom uvažovať v situácii, keď pokusy riešiť tento problém čiastkovými deklaráciami zlyhali.
Na Slovensku v súčasnosti chýba podľa Chmelových slov racionálna a korektná debata na tému slovensko-maďarských vzťahov a treba ju nastoliť. Slovenská kultúrna komunita sa koncom 90. rokov minulého storočia nechala vtiahnuť do politiky, pripomenul. Na ceste k slovensko-maďarskému vyrovnaniu sa treba vyhýbať dogmatizmu, snahe vnucovať partnerovi náš pohľad na dejiny a skúsiť sa na problém pozerať jeho očami. V prípadnom slovensko-maďarskom vyrovnaní zrejme nebudú rozhodujúcim prvkom politici, ktorí sa podľa Chmela prispôsobujú každodennej agende a zakorenené predsudky o slovensko-maďarských vzťahoch radi konzervujú a využívajú na svoje politické ciele. Prítomnosť Strany maďarskej koalície (SMK) v predchádzajúcich vládach slovensko-maďarské vyrovnanie neurýchlila a ani mu nijako nepomohla, uviedol Chmel. Tu musia nastúpiť intelektuáli, ktorí nie sú zaťažení volebnými ambíciami, alebo štátnik, ktorí bude mať dosť síl a nezávislosti, aby zostal nad vecou, pripomenul Rudolf Chmel.
Úlohu politikov v slovensko-maďarskom vyrovnaní nepodceňuje čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a bývalý veľvyslanec SR v USA Martin Bútora. Ako uviedol pre agentúru SITA, podstata vyrovnania tkvie v spolupráci a vo vzájomnom spoznávaní sa. Ako pozitívny príklad Bútora uviedol spoluprácu v rámci Visegrádskej skupiny, kde majú Slováci a Maďari príležitosť kooperovať na projektoch, ktoré idú výrazne nad rámec slovensko-maďarských vzťahov a hraníc a takisto sa spoznávať navzájom. V odstraňovaní stereotypov a v boji proti extrémistom treba podľa Bútoru využívať spoluprácu politikov, intelektuálov, akademikov a médií. Bútora uviedol, že by bolo užitočné priblížiť sa modelu nemecko-francúzskeho vyrovnania, do ktorého boli zapojené široké vrstvy obyvateľstva, najmä mladých ľudí, z vekového hľadiska najčastejšie zodpovedných za prejavy extrémistických a nacionalistických zvráteností. Bútora pripisuje médiám významnú úlohu a apeluje na ne, aby nezabúdali, že prejavy národnostného napätia sú v porovnaní s tým, čo sa už v slovensko-maďarských vzťahoch dosiahlo, často malichernými epizódami. Iný názor na visegrádsku spoluprácu má Rudolf Chmel, podľa ktorého bilaterálne vzťahy v rámci nej nefungujú a sú potláčané individualizmom a pragmatizmom.
Jeden zo zakladateľov slovenskej demokratickej ľavice, pedagóg na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave Peter Weiss uviedol, že nacionalisti parazitujú na frustráciách, ktoré doľahli na ľudí po rozšírení EÚ. Ak má prísť slovensko-maďarské vyrovnanie, nacionalistické strany by mali podľa Weissových slov urobiť analýzu svojich programov vo vzťahu Slovenska k Maďarsku a akú politiku by presadzovali, keby mali slobodnú vôľu. Ešte dôležitejšie je mapovať pôvod a podstatu predsudkov, stereotypov, obáv a agresivity voči druhému národu, pripomenul Weiss a dodal, že je neprijateľné, aby verejnú mienku modelovali extrémisti a ich skutky. Súvislosť medzi sklamaniami po vstupe našich krajín do EÚ a nacionalizmom potvrdil aj bývalý minister kultúry Maďarskej republiky Gábor Fedor. V tejto súvislosti dodal, že naše očakávania o rýchlom zlepšení hospodárskej situácie boli nereálne, hoci smer, ktorým sa Maďarsko a Slovensko vydali, je podľa neho správny. V súvislosti so slovensko-maďarskými vzťahmi má zaujímavý postreh profesor etiky Sándor Radnóti z Budapešti. Uviedol, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom trpia syndrómom susedskej koexistencie, keď najhoršie vlastnosti pripisujeme práve svojim susedom, ktorých viníme z našich obáv, neistoty a z nich vyplývajúcej agresivity. Nacionalizmus má podľa Radnótiho slov rovnaké črty bez ohľadu na krajinu a trpezlivá výchova je najlepším prostriedkom, ako sa ho zbaviť.
