Vysoké Tatry/Bratislava 17. novembra (ČTK) - Dva roky premárnených šancí. Tak hodnotia obdobie od ničivej víchrice, ktorá 19. novembra 2004 polámala 12.600 hektárov tatranských lesov a spôsobila smrť dvoch ľudí, ochranári prírody, ale aj tamojší podnikatelia a investori. Následky víchrice sa síce podarilo odstrániť, viac ako 90 percent popadaného dreva odviezť a predať, okolie osád upratať, avšak v Tatrách je stále cítiť, že tu čosi nie je v poriadku.
Investori a vedenie radnice v Starom Smokovci chcú rozširovať zjazdovky a služby cestovného ruchu. Lesníci tvrdia, že chcú ťažbou dreva chrániť les pred premnožením podkôrneho hmyzu. A ochranári chcú zasa zachovať Tatry také aké sú, aj s vyvrátenými stromami.
Ochrana prírody by mala byť podľa riaditeľa Správy Tatranského národného parku Tomáša Vančuru na prvom mieste. "Mali by sme mať silu povedať si, či tu chceme mať národný park, alebo rekreačné územie," povedal.
Spory medzi lesníkmi a ochranármi vyvolalo najmä to, že lesní hospodári žiadajú, aby sa drevo mohlo ťažiť na väčšom území, než navrhuje Správa TANAP-u. Tá chce rozšíriť chránené územie zo súčasných 51 percent rozlohy národného parku na 55 percent plochy. Lesníci chcú naopak jeho redukciu na 39 percent plochy parku.
V Tatrách sa od kalamity spred dvoch rokov podarilo umelo zalesniť 582 hektárov a prirodzenou obnovou ďalších 97 hektárov územia. "Považujem to za výrazný úspech," povedal minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Lesníci podľa neho vysádzajú hlavne stromy, ktoré sú odolnejšie voči vetru, teda napríklad viac borovíc a smrekovcov a menej smrekov.
Najväčšou tohtoročnou hrozbou pre slovenské veľhory sa podľa Jureňu stal lykožrút. Rozšírenie tohto škodcu prekonáva všetky odhady lesníkov, jeho rozmnoženiu napomohlo aj veľmi teplé počasie počas tohtoročného leta.
Sporné strany však majú aj niečo spoločné. Nikto z nich nie je s doterajším vývojom spokojný. Všetci tiež volajú po jasných pravidlách hry. Takzvanú zonáciu, rozdelenie území podľa stupňov ochrany prírody, však vláda v sľubovanom termíne do 1. novembra neprijala.
Ministerstvo životného prostredia má podľa hovorcu Petra Višvádera návrh rozdelenia zón pripravený. "Pri jeho prerokovávaní s neštátnymi vlastníkmi lesov však narazilo na tvrdý odpor spôsobený najmä obavami, že ministerstvo nebude mať dosť peňazí na náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania," povedal hovorca. Tvrdí, že tento spôsob navyše nie je zatiaľ legislatívne upravený, a preto bude treba prijať novelu zákona o ochrane prírody a krajiny.
Mesto však tvrdí, že ďalej čakať nemôžu. Územný plán, ktorý mal byť pôvodne už hotový, brzdí práve spor o zonáciu. "Nové zastupiteľstvo ho prijme najneskôr do polovice budúceho roka. Pre mesto nie je únosné dlhšie čakať," tvrdí primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš.
Nespokojní sú aj zástupcovia spoločnosti J&T, najväčšieho investora v Tatrách. "Veľa sa hovorilo, ale doterajším vývojom sme sklamaní. Takýto stav je absolútne neakceptovateľný," povedala ČTK Danka Velecká zo spoločnosti Tatranské lanové dráhy (TLD). TLD chce modernizovať stredisko v Tatranskej Lomnici za asi dve miliardy korún. Nemôžu však začať, pretože väčšina zjazdoviek je v najprísnejšie chránenom území. "Asi nie je vôla zmeniť tento stav. Niekomu to zrejme takto vyhovuje," myslí si Velecká.
Aj riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý povedal, že Tatry stratili minimálne rok. "Víchrica síce ľudí prebrala z istej letargie, odštartovala investície do rekonštrukcií a modernizácie, avšak sme trochu nešťastní z toho, že všetky veci sa musia riešiť cestou výnimiek a celý proces sa tým neúmerne predlžuje," dodal. Návštevnosť Tatier sa síce podľa neho pomaly dostala na úroveň pred kalamitou, ak sa však nevyriešia základné problémy, cestovný ruch v Tatrách môže začať upadať.
Ladislav Kerekeš
