BRATISLAVA - Európsky súd pre ľudské práva doteraz oficiálne eviduje 76 sťažností, ktoré na Slovenskú republiku podali slovenskí občania. Dvadsať z nich je už ukončených - v prospech sťažovateľa, v prospech Slovenska alebo zmierom. Ostatné sú v štádiu konania pred súdom alebo vec sleduje Výbor ministrov Rady Európy.
Dohromady vyplatila SR od roku 1993 sťažovateľom 3 milióny 359 856 korún. Najviac vysúdil bývalý poslanec HZDS František Gaulieder. Za porušenie svojich práv, ku ktorému došlo, keď bol nezákonne zbavený poslaneckého mandátu, vysúdil milión 541 025 korún.
Najčastejšie sa podľa agenta pred európskym súdom Petra Vršanského Slováci sťažujú na porušovanie článku 6 Dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie. „Namietajú najmä proti neprimeranej dĺžke konania na vnútroštátnych súdoch, teda proti prieťahom v súdnom konaní, nespravodlivému prejednávaniu veci, zaujatosti sudcu alebo súdu,“ povedal.
Situáciu by podľa Vršanského malo zlepšiť viacero legislatívnych opatrení, ktoré Slovensko prijalo a plánuje prijať - novela ústavy, novela Trestného poriadku, zákona o sudcoch a prísediacich a novelizácia Občianskeho súdneho poriadku.
Vybavenie sťažnosti v Štrasburgu trvá aj niekoľko rokov. Medzi známe vlečúce sa kauzy patrí sťažnosť Ľubomíra Feldeka o porušení práva na slobodu vyjadrovania. Ľubomír Feldek sa na súd obrátil v čase sporu s bývalým ministrom kultúry Dušanom Slobodníkom, ktorý Feldeka zažaloval za článok v novinách a za verš v jeho básni, kde sa spomínala Slobodníkova fašistická minulosť. Podľa Vršanského dáva Slovensko prednosť rozsudku európskeho súdu v merite veci pred zmierom, pretože to bude mať význam pre budúce rozhodovanie slovenských súdov. Slobodník je od roku 2000 v spore Feldeka so SR v postavení tzv. tretej strany.
Slovenska sa týka aj sťažnosť na Belgicko, ktorú súd prijal pred dvoma týždňami. Belgická organizácia Liga za ľudské práva a manželia Čonkovci v nej podali sťažnosť na Belgicko za porušenie ľudských práv, ku ktorému došlo v prípade vyhostenia slovenských Rómov - žiadateľov o azyl - v októbri 1999. „Je to ešte živá vec. Povedal by som: No comment,“ vyjadril sa k tomuto sporu Peter Vršanský. Zároveň pripustil, že je možné, že Slovensko bude v spore figurovať ako tretia strana.
(mar)
